Z ihriska je dnes Hýrošov park. Pripomíname si narodenie Štefana Nikolaja Hýroša

Z ihriska je dnes Hýrošov park. Pripomíname si narodenie Štefana Nikolaja Hýroša

František DianSpoznávame RK19.8.2019
Ihrisko v roku 1932, kde je dnes Park Š. N. Hýroša
(Zdroj: Monografia mesta Ružomberok)

Hýrošovci sú známym ružomberským rodom. Pri mene Hýroš si takmer každý Ružomberčan spomenie na park, ktorý sa rozprestiera v centre Ružomberka. Kedysi na tomto mieste stál futbalový štadión, no keďže sa mesto rozširovalo, vznikol park, ktorý dnes zdobí centrum Ružomberka a poskytuje priestor pre deti, matky, rôzne záujmové skupiny a zároveň slúži ako miesto oddychu i kultúrnych podujatí. Futbalový štadión v Ružomberku vybudovali až neskôr.

Hýrošov park dostal pomenovanie po členovi z Hýrošovho rodu – Štefanovi Nikolajovi Hýrošovi, ktorý sa narodil 19. augusta 1813, pričom niektoré zdroje uvádzajú dátum jeho narodenia aj 18. augusta. Zomrel 30. decembra v roku 1888. Bol katolíckym kňazom, verejným činiteľom, historikom, odborným spisovateľom, profesorom cirkevných dejín a cirkevného práva.

Park Š. N. Hýroša je dnes miestom rôznych kultúrnych aktivít
(Foto: autorka)

Písal o dejinách Liptova

Podieľal sa na založení viacerých, dodnes fungujúcich, organizácií. Štefan Nikolaj Hýroš patril k zakladajúcim členom Matice slovenskej a tiež Spolku sv. Vojtecha. Podieľal sa aj na založení slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom. Z jeho publikačnej činnosti je zjavné, že ho zaujímali aj dejiny Liptova a okolia, V roku 1876 napísal Zámok Lykava a jeho Páni, poťahom na državie, Lyptov a okolie. Ďalšia kniha, kde sa venoval najstarším liptovským kostolom, ostala v Hýrošovej rukopisnej podobe.

Zapísal sa do celoslovenských dejín

Svoj kňazský život strávil v Liptovskom Trnovci , v Hybiach a v Liptovskom Michale. Ako profesor cirkevného práva pôsobil v kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Podľa Monografie mesta Ružomberok patril k účastníkom memorandového zhromaždenia v Martine v roku 1861 a tiež bol členom delegácie, odovzdávajúca Memorandum národa slovenského podpredsedovi uhorského snemu Kolomanovi Tisovi a tiež bol členom delegácie takzvaného viedenského memoranda, ktorá uvedený dokument predložila Františkovi Jozefovi I., uvádza sa v monografii.

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia