Začiatky červeného kríža v Ružomberku

František DianSpoznávame RK20.7.2025

​Rozpad monarchie a vznik československého štátu (1918) postavil aj konzervatívny Ružomberok pred novú výzvu, budovanie nového spoločenstva, novej budúcnosti. Ale s kým mala byť budovaná, keď chýbala inteligencia, učitelia, úradníci.

Tých, ktorí to so Slovenskom mysleli vážne a úprimne bolo málo a desaťročia sýtení maďarskou ideológiou ani nepoznali históriu Slovenska a chýbali im vedomosti o našom národe. V novej vlasti na pomoc prišli českí učitelia, profesori, lekári, úradníci. Takto pomohli zaplniť nedostatok vzdelaných ľudí v mnohých oblastiach. Ich pričinením boli založené niektoré združenia a spolky.

Jedným zo vznikajúcich združení bol Československý červený kríž (ČsČK). V Ružomberku bol založený v októbri 1919. Za predsedu bol zvolený Peter Makovický, podpredsedom sa stal riaditeľ gymnázia František Žundálek, pokladníkom Ján Mikeska a vo vedení boli nasledovné osobnosti mesta Karol Mederly, mestský lekár Ctibor Bezděk, Oľga Houdeková, Elena Čajková, Valéria Stachová, poslanecĽudovít Labaj a gymnaziálny profesor V. A. Kyas. Nová organizácia si do programu vytýčila aj zriadenie ambulatória pre deti od narodenia do 14 rokov života. V budove meštianky (v kasárňach) od novembra otvorili detskú útulňu, ktorú zriadil riaditeľ meštianky Ján Loucky.

V útulni sa po vyučovaní zhromažďovali deti, ktorých rodičia robili a ostali by bez dozoru doma. Okrem zábavnej a vzdelávacej práce, ako čítanie rozprávok, básničiek, hádaniek, spievali, cvičilia vystrihovali z papiera rôzne figúrky. Raz týždenne ich prehliadol lekár. Predsedníčka ČsČK v Prahe, AlicaMasaryková darovala útulku bábkové divadlo, ktoré spestrilo ich mimovyučovací program. 

​Na Rínku odbočka ČsČK zriadila poradňu pre budúce mamičky a matky s malými deťmi. Okrem lekárskej rady zdarma a pokynov pre správnu výchovu dieťaťa, dostávali aj poučenie, ako deti pri chorobách liečiť. Chudobným matkám dávali aj skromné oblečenie pre deti, rybí olej a podporu na výživu. V roku 1922 bolo zo 188 narodených detí v poradni ošetrených 121. Mnoho práce mali s nemanželskými deťmi, ktoré museli umiestniť v Štátnom detskom domove v Košiciach. Veľa detí z robotníckych kolónií, kde žili v nevyhovujúcich hygienických podmienkach, pri nedostatočnom stravovaní, trpelo tuberkulózou. V Liptove zomieralo na tuberkulózu (suchotiny) 13 – 18 % chorých. Aj preto Ministerstvo národnej obrany povolilo v barakovej nemocnici v Ružomberku otvoriť poradňu pre chorých na tuberkulózu a ČsČK kúpil pre nemocnicu tuberkulín, s ktorým robili úspešné pokusy nielen na chorých vojakoch, ale i civilistoch – suchotinároch. Aktivitu vykazovala aj stanica Masarykovej ligy proti tuberkulóze. Evidovala chorých pacientov a organizovala ich liečenie.

Iné aktivity červeného kríža boli zamerané na potravinovú pomoc, poskytnutie ošatenia a bielizne pre vojnové vdovy, siroty a najchudobnejších obyvateľov. Na odporúčanie lekára dostávali potraviny aj deti do 14 rokov, ktorým pri lekárskej prehliadke bola zistená tuberkulóza. V rámci osvety doktor Bezděk v meste a okolitých dedinách okresu prednášal o prevencii proti chorobám, liečení, škodlivosti alkoholizmu, pohlavnom živote, význame žien v rodine a podobne. Snaha červeného kríža o zriadenie detských jasličiek pre pracujúce matky bola realizovaná až neskoršie v zariadeniach papierní a textilky. Ústredie ČsČK v Prahe darovalo mestskej odbočke v Ružomberku v roku 1925 ambulantný voz spolu s postrojom pre kone, ktoré voz museli ťahať. To bola prvá „sanitka“ v Ružomberku. 

​Pri hodnotení všetkých opatrení ČsČK v zdravotnej starostlivosti v novom Československu je možné konštatovať, že na vtedajšiu dobu to boli pokrokové a progresívne prvky, zrovnateľné s mnohými vyspelými kapitalistickými štátmi.