Začiatky knižníc v Ružomberku

František DianSpoznávame RK10.1.2021

Žijeme v dobe digitalizácie. Informácie ukladáme do počítačov, USB kľúčov, mobilov. Od čias Sumérov a ich záznamov na hlinených doštičkách pred 6000 rokmi po dnešok je kniha tou, ktorá sprevádza kultúrneho človeka životom, ktorá zaznamenáva jeho dôležité životné udalosti. „Kniha je základom poznania, učiteľom vekov, vládcom kráľovstva ducha.“ /L. A. Seneca/ V príspevku sa nebudeme zaoberať históriou písma a kníh. Ale o knihách to bude. Predstavujeme vám históriu ružomberských knižníc až po súčasnú Mestskú knižnicu.

Ak za knižnicu budeme pokladať knihy biblie, misál, inventárnu knihu... z hradu Likava z roku 1627, tak môžeme hovoriť o 400 – ročnej existencii knižníc v našom regióne. V roku 1729 bolo v Ružomberku založené piaristické gymnázium. Piaristi zriadili profesorskú i žiacku knižnicu. V profesorskej knižnici bola náučná a náboženská literatúra a diela antickej literatúry v latinčine a gréčtine. Ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia sme viacero neupotrebiteľných starých kníh z tejto rozsiahlej gymnaziálnej knižnice odoslali do Matice slovenskej.

Po založení Liptovského múzea v roku 1912 pribudla v Ružomberku ďalšia knižnica, ktorá sa v päťdesiatych rokoch rozrástla na 20 000 zväzkov. Najväčšou ružomberskou knižnicou bola kláštorná knižnica jezuitov, ktorá obsahovala vzácne a cenné unikáty. Pred zrušením kláštora mala 25 000 zväzkov. Iba časť z nich sa dostala do muzeálnej knižnice, do Okresnej ľudovej knižnice, alebo bola inde premiestnená. Podstatná časť bola zlikvidovaná a rozkradnutá.

Na zakladaní a rozvoji knižníc mali v rokoch 1890 – 1935 veľkú zásluhu vznikajúce spolky. Svoju knižnicu mal Katolícky kruh založený v roku 1894. Občianska beseda /1899/ mala v knižnici náboženskú literatúru, diela slovenských a českých klasikov a časopisy, spolu asi 700 zväzkov. Boli by sme nevďační, keby sme nespomenuli knižnicu Karola Salvu. On nielen knihy, kalendáre, časopisy tlačil, ale aj zriadil knižnicu pre potreby a vzdelávanie pospolitého ľudu. Po vzniku ČSR /1918/ mal svoju knižnicu aj Červený kríž /243 zväzkov/. Zo spolkov mala najväčšiu knižnicu telocvičná jednota Sokol. Kým po založení v roku 1920 vlastnili 20 kníh, v roku 1937 až 3121 zväzkov. Agilným knihovníkom Sokola bol Móric Sleziak, textilný majster z Rybárpoľa, ktorý sa neskoršie stal aj knihovníkom mestskej knižnice.

Mestská knižnica v Ružomberku bola zriadená v zmysle zákona 29. decembra 1924 s počtom 200 kníh, dar od Ministerstva školstva a osvety v Bratislave. Knihy spolu s fondom Červeného kríža boli umiestnené v spoločnej knižnici, v budove nemocnice /pri moste/ až do roku 1937. Správkyňou knižnice bola Gizela Fridrichová. Pracovala za odmenu 200 korún ročne. Bola vyučenou sadzačkou v tlačiarni K. Salvu, národovkyňou, osvetovou pracovníčkou. Funkciu knihovníčky vykonávala až do roku 1939. Knižnica bola otvorená len v sobotu od 16. do 18. hodiny. Kým v roku 1929 mala 796 kníh, tak v roku 1935 už 2041 kníh. Mesto knižnicu síce zriadilo, ale tým to skončilo, nestaralo sa o jej umiestnenie a propagáciu.

Od roku 1937 bola Mestská knižnica premiestnená do novo postavenej budovy Liptovského múzea, kde bola až do roku 1949. Potom bola premiestnená do Domu osvety /dnes KDAH/. Prvým kvalifikovaným knihovníkom bol Pavol Stano /1942 – 1945/. Po ňom prevzal vedenie knižnice Móric Sleziak a pomocnou knihovníčkou bola Viola Labajová. V roku 1950 mala knižnica viac ako 7000 zväzkov a ročne 31 000 výpožičiek. V roku 1949 pri knižnici v Dome osvety zriadili aj čitáreň. Od roku 1952 sa zmenila mestská knižnica na Okresnú ľudovú knižnicu. Na konci roka 1955 mala 14 880 zväzkov a 1865 čitateľov. Od roku 1951 bola riaditeľkou knižnice Emília Pavlíková. Na poschodí Kultúrneho domu pri vstupe bolo detské oddelenie a potom oddelenie pre dospelých a náučnej literatúry. V oddelení pre dospelých pracovala Mária Golecká a v knižnici pre mládež Milica Medvecká. Ako Okresná ľudová knižnica fungovala až do zrušenia okresu v roku 1960. Keď sme pri menách riaditeliek knižnice, je cťou spomenúť obetavé pracovníčky minulej doby pani Blaženu Urbanovú a po nej pani Vieru Karčovú.

V roku 1972 sa zmenil názov knižnice na Mestskú knižnicu. Mala viacero roztrúsených pobočiek v Kultúrnom dome v Černovej, v Bielom Potoku, Hrboltovej, ale aj na Supre a dnešnej ulici Š. Moyzesa. Plánovaná prestavba Kultúrneho domu vytvorila vážny problém, kde zatiaľ knižnicu umiestniť. Preto v roku 1982 sa náhradné riešenie našlo presťahovaním do Robotníckeho domu a do Kovoprojekty na Nám. A. Hlinku /dnes LF KU/ . Do súčasných priestorov na Podhore sa knižnica z Kultúrneho domu presťahovala od 1. októbra 1990 a o sedem rokov neskoršie sa tam presťahoval aj fond náučnej literatúry. O tom bude ďalší príspevok.