Začiatky kultúrnej činnosti v Ružomberku

František DianSpoznávame RK23.3.2025

Hovoriť o kultúrnej činnosti v Ružomberku pred rokom 1848 je nemožné. Pretože žiadna nebola. Pre poddaných ľudí, v ich živote, boli príjemnejšími kultúrnymi prejavmi vo voľných chvíľach ľudové spevy, zvyky, obyčaje, svadby, bohoslužby a podobne.

Neskoršie z času na čas do mesta zavítali cirkusanti a divadelníci, ktorí mešťanom a panstvu poskytli rozptýlenie a zábavu. Pre poddaných to nebolo. Pre nich ostávala len robota a nie zábava. Negramotnosť obyvateľov bola prekážkou aj pri možnosti vziať do ruky knihu.

Až v druhej polovici 19. storočia začala kultúrna činnosť a živší spoločenský život. V roku 1876 predseda ružomberskej sedrie Kiszely a ružomberský hlavný slúžny Ján Lavotta založili Ružomberský maďarský čitateľský kruh, neskôr premenovaný na Ružomberský maďarský spoločenský kruh. Bol ovládaný a stal sa nástrojom ústrednej organizácie FEMKE – Feldvideki Magyar Közművelődési (Hornouhorský vzdelávací spolok). Spolok bol založený 20. novembra 1883 v Nitre.

Bol podporovaný uhorskou vládou a cirkvou. Pôsobil na území celého Slovenska. Jeho poslaním bolo presadzovať asimilačnú národnostnú politiku voči slovenskému národu prostredníctvom ideológie jednotného maďarského národa. Zameriaval sa na deti a mládež s cieľom odnárodnenia. Zakladali detské opatrovne, kde deti vzdelávali výlučne v maďarskom jazyku. Podľa údajov prvá opatrovňa bola v Ružomberku založená v roku 1885, ale nemala dlhé trvanie na rozdiel od tej, založenej v roku 1903. Deti Slovákov odvádzali do služby v maďarských župách.

V Ružomberku vydávali maďarsky písané ružomberské noviny – Rozsahegy és vidéke. Kultúrna činnosť bola len v maďarskom jazyku. Dokonca v roku 1892 sa v Ružomberku konalo celoštátne zhromaždenie FEMKE. A v roku 1909 v našom meste bolo celoštátne zasadnutie maďarskej historickej spoločnosti. Snaha niektorých ružomberských intelektuálov (Šrobár, Janček, Burjan), ktorí boli členmi spolku a požadovali do programu spolku zahrnúť aj slovenskú reč, boli odmietnutá.

Až zásluhou Matice slovenskej sa národne uvedomelí intelektuáli a remeselníci pokúšali založiť slovenský kultúrny spolok. Pamätnou udalosťou bolo v roku 1868 prvé divadelné predstavenie ochotníckeho divadla v dome Petra Makovického. Divadelnú hru v slovenskom jazyku nacvičila a predviedla ružomberská študujúca mládež. Po tomto nasledovali ďalšie predstavenia dopĺňané recitáciami slovenských básni a spievaním slovenských ľudových piesni.

Od živelnosti a jednorazových akcií kultúrni nadšenci pristúpili k organizovaným akciám v maďarsko–slovenskom katolíckom kruhu. Katolícky kruh bol založený v roku 1894 a jeho predsedom bol zarytý maďarizátor Štefan Rakovszky. Slováci sa necítili v katolíckom kruhu svojprávni a tak už v nasledujúcom roku (1895) sa im podarilo založiť vlastný, čisto slovenský kultúrny spolok – Občiansku besedu v Ružomberku. Prvým predsedom sa stal Vavro Šrobár a ďalšími členmi boli osobnosti mesta ako F. Houdek, K. Salva, V. Vraný, Burjan, bratia Makovický, G. Fridrichová, J. Holý a ďalší.

Hrávali divadelné predstavenia, organizovali kultúrne programy, mali spevokol, ktorý viedol K. Salva. Schádzali sa v miestnosti Hotela Mýto a neskôr v Hoteli Čavoja. Prvé filmové predstavenie videli Ružomberčania 7. mája 1909, kedy na Sihoti, putovné kino Path Fréreš, premietlo cestovateľský film z Afriky. V roku 1912 Ružomberčania K. Goldner a S. Hegedüs postavili budovu Kina Apollo, v ktorom boli už pravidelne premietané filmy.

Po vzniku ČSR v roku 1918 sa kultúrna činnosť vo vznikajúcich športových organizáciách a kultúrnych spolkoch, v školách, Červenom kríži, Živene, Remeselníckom spolku, vo vojenskej posádke tak rozhojnila, že počet divadelných predstavení a iných kultúrnych akcií konaných v tomto období, nebol prekonaný. Piaristi hrávali divadlá v triedach kláštora, ochotníci v Hoteli Mýto, v Kine Apollo, Ružomberský katolícky kruh v miestnostiach priemyselnej banky, u Čavojov, školské spolky v triedach škôl a športové spolky si priestory prenajímali. Ochotníci Sokola zlúčení s Občianskou besedou od roku 1919 do roku 1928 odohrali 82 divadelných predstavení a koncertov. Do početnosti kultúrnych akcií to bolo najbohatšie obdobie.