Začiatky vodovodu a elektriky v meste

František DianSpoznávame RK8.3.2020

Na Rínku boli verejné studne a v niektorých domoch si vyhĺbili vlastné studne. Nikto neskúmal závadnosť vody. Splašky, tekutý odpad sa vylieval na ulicu, do potoka a všetko končilo kde inde , ako v Revúcej a vo Váhu. Takéto nehygienické riešenia boli prostredím na šírenie žalúdočných a črevných ochorení. Návrh lekára v roku 1879 na vybudovanie mestskej kanalizácie sa u predstaviteľov mesta stretol s nezáujmom a neporozumením. Návrh zamietli s tým, že poloha mesta je nevýhodná pre kanalizáciu, z kanalizácie sa bude v lete šíriť zápach, bude to stáť veľa peňazí ... Namiesto kanálov navrhli vykopať povrchové rigoly, z ktorých počas dažďov voda všetku špinu, hnojnicu a nečistoty zmyje do Revúcej a Váhu. A mestskí policajti majú dozerať na čistotu a priestupky trestať... V roku 1893 na zasadnutí vedenia mesta bola znova nastolená otázka kanalizácie, pretože predchádzajúce opatrenia neboli dosť účinné. A znova zamietnutá pre nedostatok financií.

Konečne začiatok 20. storočia našiel návrh vybudovania kanalizácie u mestských predstaviteľov pochopenie a nutnosť. S jej výstavbou sa začalo v roku 1904. Voda potoka pretekajúceho Rínkom a Mostovou ulicou bola zvedená do kanalizácie a v domácnostiach sa začal po prvý raz zavádzať vodovod. Všetka odpadová, dažďová a splašková voda bola v centrálnom meste odvádzaná kanálmi do riek. V roku 1930 začali v meste realizovať veľký investičný program, rozširovala sa kanalizačná a vodovodná sieť do ďalších častí mesta. Od roku 1963 mesto začalo s rekonštrukciou pôvodnej kanalizácie a budovaním novej siete kanalizácie v dĺžke 30 km v hodnote 52 mil. Kčs. Tieto práce boli rozplánované až do roku 1970, kedy malo byť celé mesto odkanalizované a splašky odvedené do čističky odpadových vôd. Súbežne s budovaním prvej kanalizácie v roku 1905 bol vybudovaný prvý vodovod v meste. Vodu zachytili z prameňa pod Vlkolíncom. Výstavba vodovodu a kanalizácie bola ukončená v roku 1905. Pre narastajúci počet obyvateľov a rozrastajúce mesto prameň nepostačoval a nasledovali ďalšie vodojemy a zachytenie prameňov na Kalvárii, Šimiace, Budkovica, ale aj Kramariská, Jazierce, Bukovina, Liptovské Revúce... Sme krajom bohatým na vodu. Chráňme si ju a neplytvajme ňou. Pretože voda je základom žitia nielen človeka, ale aj zvierat a vegetácie.

V minulosti pri zotmení a v nočnom čase si ľudia svietili lúčmi, sviečkami a lampášmi so sviečkami. Ulice mesta v noci boli tmavé a nebezpečné, lebo nikto by nevedel rozoznať osobu, ktorá vás ovalí po hlave a ozbíja. Až v roku 1864 bolo v centrálnej časti Ružomberka zavedené osvetlenie ulíc novinkou v Európe – petrolejovými lampami. Na 2,5 m vysokých drevených stĺpoch boli petrolejky, ktoré stály zamestnanec mesta chodil s malým rebríkom vyčistiť, doliať petrolej, ak bolo treba vymeniť knôt, večer zažať a ráno zhasnúť. Tak to bolo niekoľko desaťročí. V rybárpoľskej textilke boli v tom čase stroje poháňané parou. Od roku 1903 do výroby zaviedli elektrický prúd nielen na osvetlenie, ale aj na pohon strojov. Postupne vybudovali vlastnú veľkú elektráreň, ktorá bola dokončená v roku 1909. Výkonom 10 000 kW bola v tom čase najväčšou elektrárňou na Slovensku. To umožnilo, že okrem spotreby elektrickej energie v textilke, mohla elektráreň zásobovať energiou aj mesto. Stalo sa tak 22. februára 1910. Od toho dňa Ružomberok svieti a využíva elektrinu na všetky účely 110 rokov.

V tom pamätnom roku zaviedli elektrické osvetlenie nielen do domácností, ale osvetlili aj ulice. Na križovatkách žiarili mohutným svetlom oblúkové lampy, do ktorých každé ráno vkladali nové uhlíkové tyčinky. Pamätníci spomínali, že svetlo pod lampou bolo také intenzívne, že gazdinky chodili v prvých týždňoch pod lampy šiť a vyšívať. V domácnostiach sa rozsvietili prvé žiarovky a v uliciach mesta vznikli prvé obchody s elektrickými potrebami. Aj taký bol Ružomberok na začiatku 20. storočia. Dnešný bežný život si už bez elektriky v domácnosti a na pracovisku ani nevieme predstaviť.

Titulná foto: Elektrifikovaná Nemecká ulica, vpravo trafostanica