Zaniknutá sláva Hotela Čavoja

František DianSpoznávame RK17.5.2020

Rod Čavojovcov pochádzal z Hubovej, ale už začiatkom 18. storočia skupoval nehnuteľnosti v Ružomberku a v roku 1738 Jána Čavoja prijali za mešťana Ružomberka. Medzi bohato rozvetvenou rodinou a ich potomkami spomenieme Marcela Čavoja /1862 – 1940/, ktorý sa venoval podnikaniu v oblasti reštauračných služieb. Predchodcom hotela bola stará krčma s jedálňou. Jedinou cestou od Bieleho Potoka, Ludrovej a Štiavnice po prechode mosta cez rieku Revúcu, prichádzajúcim gazdom a ľuďom idúcim na pravidelný štvrtkový trh prišla vhod prízemná krčma. Mnohí si tu na privítanie dali pohár vína, alebo piva a rovnako tak urobili na cestu domov, keď mesto opúšťali.

Marcel Čavoja túto krčmu aj s pozemkom kúpil. Starú krčmu zbúral a na jej mieste nechal v roku 1908 postaviť rozľahlú, reprezentačnú poschodovú budovu hotela. Hotel patril v čase konca monarchie k vyhľadávaným miestam pre posedenie a zábavu vyššej ružomberskej spoločnosti. Okrem reštauračných služieb poskytoval aj ubytovanie. Bol modernejší, krajší a komfortnejší ako starnúci Hotel Mýto. Tu sa po večeroch a vo sviatočných dňoch schádzala spoločnosť mešťanov a pánov zo sedrie, aby pri poháriku dobrého vína podišputovali o politike, obchode a to všetko pri podmanivej cigánskej hudbe. Na začiatku 20. storočia ak v hoteli vyhrávala živá hudba, tak cigánska. Gramofóny boli v začiatkoch a Cigáni s husličkami boli všade. Cigánsky primáš Banda Marci sa o zábavu u Čavojov vedel postarať. Jeho banda s husľami, basou, klarinetom a cimbalom vedela vykúzliť tie najľúbeznejšie melódie, ktoré hostí za srdce chytali a nie raz páni do basy, alebo primášovi na čelo lepili bankovky, keď vyhovel ich prianiu a v clivom rozpoložení zahral pieseň na ich želanie.

Veľká sála hotela slúžila aj iným, ako reštauračným službám. Marcel Čavoja patril k mešťanom národne zmýšľajúcim ešte pred rokom 1918. Sálu poskytoval pre divadelné predstavenia a kultúrne programy, ktoré hrávali ochotníci občianskej Besedy po odchode z Hotela Mýto. Sídlil tu aj obchodný spolok a určitý čas tu hrávali svoje divadelné predstavenia aj mladí z Katolíckeho kruhu. Keď ochotníci Katolíckeho kruhu 1. mája 1909 v hoteli sa verejnosti predstavili hrou „Dobrá bolesť, čo dá pojesť“ a maďarskou hrou „Pártütök“ na predstavenie prišlo toľko ľudí, že veľká sála s vedľajšími miestnosťami boli preplnené. Z obavy, aby sa podlaha sály nepreborila, museli ju odspodu podoprieť drevenými podperami. Možno čitateľa prekvapuje , že okrem slovenskej hry hrali aj maďarskú. V tomto období aj divadelnou rečou bola maďarčina. Ak na javisku bola hraná hra po slovensky, aspoň jedno dejstvo, alebo recitačná vložka museli odznieť v maďarčine. Napriek tomu, že v otvorenom kine Apollo bolo aj divadelné javisko, v Hoteli Čavoja naďalej divadelné predstavenie hrávala Beseda.

Veľká sála hotela slúžila aj iným účelom. Tu sa uskutočnilo prvé „ťažkoatletické“ stretnutie v roku 1932 medzi ružomberskými a žilinskými borcami. V tom čase sa ťažkou atletikou nazývali športy: box, zápasenie a vzpieranie. Ružomberskí reprezentanti – bratia Zádrapovci, Švec a Gonda podľahli vyspelejším borcom zo Žiliny pred preplnenou sálou. V rovnakom roku si ešte raz zmerali svoje sily naši reprezentanti proti najlepším borcom v celom Československu – reprezentantom z Košíc. Ružomberok mal v tom čase početné zastúpenie robotníkov pracujúcich vo fabrikách a záujem o tieto silové športy bol enormný.

Postavením a sprevádzkovaním Kultúrneho domu hotel Čavoja ustúpil do pozadia. Ale stále, až do konca 20. storočia poskytoval svoje služby. V súčasnosti obnovená a zrekonštruovaná budova má iných nájomníkov a slúži obchodným cieľom a kancelárskym službám. Tak pominula sláva jedného chýrneho ružomberského hotela. Oproti hotelu na rohu Ulice Poľnej a Jančekovej stojí prízemný a zrejme opustený dom prvého majiteľa hotela Marcela Čavoja. Dom už nemá také šťastie v úžitku, ako budova bývalého hotela.