Zaprášené spomienky

František DianSpoznávame RK13.2.2022

Ružomberok, koniec 19. a začiatok 20. storočia. Na Mostovej ulici v miestach, kde dnes stojí Kultúrny dom stála zemianska kúria Madocsanyiovcov, ktorá od polovice 17. storočia slúžila ako poštová stanica. „Stará pošta“ plnila svoje poslanie až do roku 1872, odkedy poštové zásielky začali prepravovať po železnici. Vtedy budovu odkúpilo mesto za 30 000 zlatých. Budova starej pošty bola prízemnou, na žlto natretou kúriou, s vysokou sedlovou strechou. Na priestrannom dvore boli stajne, kde kedysi prepriahali, kŕmili a napájali kone rýchlych poštových vozov, dostavníkov. V humne tejto starej pošty dňa 29.7.1911 vypukol požiar a stará pošta ľahla popolom. V susedstve pošty vyhorel aj Wixov hostinec, v ktorom bola vybudovaná prvá ružomberská kolkáreň. Pohorenisko umožnilo mestu v nasledujúcich rokoch vybudovať novú ulicu (dnes A. Bernoláka) a postaviť Kultúrny dom (1928).

Podľa starých záznamov v dome starej pošty bývala rodina Kürtiovcov. Ich dvaja synovia Artúr a Július od detstva boli náruživými zberateľmi starých listín, známok, nerastov a vôbec starých predmetov. Ako študenti ružomberského gymnázia zorganizovali asi desaťčlennú skupinu mladých zberateľov a spolok pomenovali Ružomberské alžbetínske múzeum. Na povale starej pošty zriadili súkromné múzeum a od 20. marca 1894 slávnostne sprístupnili záujemcom z verejnosti. Na prehliadku „múzea“ mali vstup na špeciálne vstupenky a zo získaných prostriedkov svoje zbierky ďalej zveľaďovali. Tieto zbierky sa neskoršie stali základným fondom Liptovského múzea. V roku 1898 bratia odišli z mesta na vysokoškolské štúdiá. Činnosť spolku ochabla a nakoniec spolok rozpustili. Časť zbierok bola rozpredaná, niektoré boli vrátené pôvodným vlastníkom.

Artúr Kürti po štúdiu a návrate do Ružomberka si založil rodinu a postavil na Podhore poschodový dom (dom stojí vedľa reštaurácie Saigon), v ktorom v roku 1905 uložil časť zachovaných muzeálnych zbierok z bývalého múzejného spolku. Od roku 1907 sa s bratom opäť začali venovať zberateľskej činnosti z okolia Ružomberka. Július (zubný technik) sa venoval viac geológii a paleontológii. Artúra (lekár) viac priťahovala etnografia. Obaja obnovili vlastnú zberateľskú aktivitu, propagovali v tlači, presviedčali vplyvných ľudí, písali príspevky o potrebe zachovania dedičstva predchádzajúcich generácií. Zbierka nimi nazbieraných predmetov sa rozširovala a priestor na ich uskladnenie nepostačoval. Preto v roku 1904 predložili mestu návrh na zriadenie múzea.

Dôležité bolo, že pre myšlienku zriadenia múzea získali vplyvné a rozhodujúce osobnosti mesta a župy: Dr. Šrobára, Dr. Burjana, Dr. Váradiho, prof. Dornyaya, priemyselníkov Houdeka, Jančeka a ďalších predstaviteľov mesta. Zastupiteľstvo mesta dňa 26.10.1904 návrh bratov Kürtiovcov akceptovalo a poverilo ich vypracovať koncepciu budúceho múzea. Ako to často býva, vybudovaniu múzea bránil nedostatok finančných prostriedkov. V prechodnom období organizovali kolektív vzdelaných spolupracovníkov a svoje kroky v príprave konzultovali s uznávanými odborníkmi.

Dňa 28.11.1911 prijal prípravný výbor názov vznikajúcej inštitúcie „Liptovská muzeálna spoločnosť“. V nasledujúcom roku, 12. februára 1912 na valnom zhromaždení boli prijaté a schválené stanovy muzeálnej spoločnosti. Predsedom sa stal J. Váradi, riaditeľmi múzea V. Dornyay, A Kürti a V. Šrobár, kustódom J. Kürti. Mesto pre múzeum uvoľnilo dve miestnosti budovy starej fary, zdarma poskytlo už zavedené elektrické osvetlenie a drevo na ohrev v miestnostiach. Začiatočný počet inventárnych predmetov predstavoval 1132 kusov. Základom boli zbierky bratov Kürtiovcov, deponáty farského úradu a piaristického kláštora. Múzeum bolo pre verejnosť sprístupnené 1. mája 1912 za poplatok 40, 20, 10 halierov. Malo expozície starožitností, prírodovednú, národopisnú, priemysel a umenie, knižnicu a archív. Na novú, vyhovujúcu budovu, účelovo postavenú si múzeum muselo počkať ešte štvrťstoročie. Dňa 28. júna 1937 bolo mimoriadne zasadnutie mestskej rady, ktoré malo jediný bod programu. Prehliadka nových priestorov a expozícií súčasného múzea. Od 1. júla 1937 bolo potom múzeum sprístupnené pre verejnosť. Je tomu 110 rokov, čo múzeum slúži žiakom škôl pri vzdelávaní, odborníkom, historikom, ale aj záujemcom z radov verejnosti a návštevníkov Ružomberka.