Zemiakové brigády

František DianSpoznávame RK5.9.2021

Liptov, ako iné severné okresy Slovenska, boli poľnohospodárskou oblasťou , pre ktorú bolo charakteristické pestovanie zemiakov. A v produkcii tejto plodiny bolo Slovensko sebestačné. Polia, na ktorých sa zeleneli zemiakové porasty dnes prekvitajú repkou, slnečnicou a kukuricou. A zemiaky dovážame z južného Slovenska a zo zahraničia. Akosi všetko sa v tomto tradičnom roľníctve pomenilo naopak. Len nevieme, či k lepšiemu.

Keď sa blížil september a čas nástupu do školy, zodpovední funkcionári z roľníckych družstiev a štátnych majetkov uzatvárali s riaditeľmi stredných škôl dohody a pomoci pri zbere zemiakov. Vlastnými pracovníkmi by nedokázali úrodu pozberať. Pomocnú ruku poľnohospodárom poskytovali študenti stredných škôl a niekedy aj posledných ročníkov základných škôl. V plánovaní učiva v školách sa už počítalo s tým, že najmenej desať pracovných dní budú študenti miesto učenia na poliach zbierať zemiaky. Výpadok z vyučovania neznížil úroveň vedomostí a z medzinárodného porovnávania bolo naše školstvo na vyššej úrovni, ako je v súčasnosti. Podľa vývoja počasia a dozrievania zemiakov sa v niektorom roku brigády konali až do novembra.

Ružomberské stredné školy chodili na polia Štátneho majetku Ružomberok, Štátneho majetku Liptovský Mikuláš a Jednotných roľníckych družstiev v Likavke, Ludrovej a v Liptovskej Osade. Ráno pri školách boli pristavené autobusy, do ktorých v pracovnom oblečení sa natlačili študenti. Boli aj výnimky z účasti na brigáde. Ako medzi profesormi, tak aj medzi študentmi. Lekárske potvrdenia o nevhodnosti účasti a pobytu na poli a manuálnej práci využívali obe skupiny. Ale v skutočnosti až na tieto výnimky študenti brigády neodmietali. Predsa sa nemuseli učiť, byť skúšaní a dni sa míňali a neopakovali. Najvítanejší bol pre študentov taký deň, kedy boli vychystaní na brigádu a začalo pršať. To sa už nebrigádovalo, ani učiť sa nedalo a išlo sa domov.

Po príchode na pole dvojice študentov dostali pridelený odmeraný úsek. Keď traktor zemiaky vyoral, pozbierali ich do kýbľov a vysypali do prepraviek. Oddychom bola prestávka, kedy sa vyorávač pokazil a keď priviezli desiatu. Väčšinou pozostávala z kúska salámy, alebo syra, či prevarenej klobásky, chleba a čaju. O hygiene sa hovoriť nedalo. Až na naliehanie pedagógov v neskoršom období, družstevníci priviezli na pole aj vodu na umytie rúk. Je až nepochopiteľné, že sa medzi študentmi nerozšírili žiadne črevné, žalúdočné , či iné ochorenia. V Európskej únii by takto organizované akcie boli nepriechodné. Okrem desiatej študenti dostávali aj neveľkú finančnú odmenu, ktorá po skončení zberovej sezóny išla do spoločnej kasy mládežníckej organizácie /Socialistický zväz mládeže/, z čoho boli hradené spoločné podujatia študentov a iné náklady školy. Iba za dobrovoľné sobotné brigády dostali peniaze priamo účastníci. Okrem zemiakových brigád v čase maturitných skúšok boli organizované brigády do lesných závodov na výsadbu stromčekov a do roľníckych družstiev na zbieranie kameňov z kamenistých polí.

Študenti účasť na brigáde prijímali ako súčasť ich života. Popri návyku na manuálnu prácu zažili veľa veselosti, zábavy, lepšie sa spoznávali pri práci ako v školských laviciach, nadväzovali známosti a mali čas popri robote prediskutovať všetko, na čo v škole nebol priestor. Bola to doba, v ktorej by socialistické poľnohospodárstvo bez výpomoci brigádnikov len ťažko plnilo prijaté normy a ciele. Všetko odvial čas. Nežná revolúcia a prijaté zákony určili, že žiak a študent má sedieť v škole, učiť sa a nevykonávať žiadnu inú prácu. A prešlo tridsať rokov a v odborných školách voláme po duálnom vzdelávaní, o spojení teórie s praxou... Neviem, či vôbec niekto niekedy ponesie zodpovednosť za úpadok nášho školstva a úroveň vyučovania na školách za ostatných dvadsaťpäť rokov.