Zlato v Rástočnej

František DianSpoznávame RK19.12.2021

Podrichtár v Liptovskej Lúžnej v roku 1911 hovoril takúto povesť. Pred sto rokmi tu jeden pastier pásol kone a pod skalou v potoku Rástočskej doliny našiel vedro naplnené zlatom. Sám vedro nedokázal uniesť a tak si na pomoc zavolal v blízkosti pracujúceho chlapa, že si majetok rozdelia. Vedro položili na voz a dohodli sa, že pastier zaženie domov svoje kone a potom sa vráti a vezmú voz so zlatom. Keď sa pastier vrátil, chlap s vozom i so zlatom zmizol. Ten chlap mal byť František Črep, ktorý založil veľký majetok rodiny Črepovcov...Hovorí sa v Liptovskej Lúžnej, že lúžňanský ľud vídavá na vrchu Rástočnej stáť mladú ženu, ktorá drží v ruke zlato. Ale čoskoro zmizne v skale, pri čom počuť zvuk, ako by sa železné dvere zatvárali.

Nad Komjatnou strmia zo skál tri kopce: Hrdoš, Nemčík a Hrádok. Povesť ľudí z okolia hovorí, že na kopcoch boli kedysi hrady, ktoré boli sídlom rytiera Hrdoša. Po ňom dostal kopec pomenovanie. Podľa archeológov cez Komjatnú viedla cesta na Oravu a do Poľska a nie je vylúčené, že na kopcoch boli strážne hrádky.

V Švošove žil krivý človek, ktorý nemal dobrý rozum. Volali ho Rif. Niekoľko ráz sa chcel utopiť, ale vždy mu v tom zabránili. Až raz skočil do Váhu s motykou a utopil sa. V jedno nedeľné ráno šiel jeden chlapec do kostola, keď videl popod okná poskakovať krívajúceho zajaca. Bežal za ním a chcel zajaca chytiť. Zajac skočil do Váhu a plával. Chlapec za ním. Ale keď už ruku naňho kládol, zajac zmizol. Chlapec sa vtedy začal topiť a chlapi, ktorí ho videli, ho polomŕtveho z vody zachránili. Dedinčania tvrdia že zajac nebol nikto iný, ako sám Rif, ktorý takýmto spôsobom láka obete. Pri Švošove je kríž. V týchto miestach sa pred dlhým časom utopil jeden človek. Ľudia hovoria, že zavčas ráno ho vídavať u vŕby a modliť sa.

V Liskovej pred rokom 1838 bol cintorín okolo kostola a patrila ku nemu aj časť farskej záhrady. V uvedenom roku bol založený nový cintorín v smere na Ružomberok a telesné pozostatky popredných ľudí obce boli prevezené od kostola do nového cintorína. Medzi inými aj jedného mnícha, ktorý od tých čias podľa rozprávania nočných hlásnikov chodieval o pol noci s veľkým čiernym psom od farskej záhrady do cintorína. Preto sú vraj na tomto mieste strašné vetry. V Liskovej sa hovorilo aj o podzemnej chodbe medzi Liskovou a hradom Likava. A rovnako, že Kostol Všetkých svätých bol podzemnou chodbou spojený s kláštorom červených mníchov na Mníchu.

To isté sa hovorilo aj medzi Štiavničanmi a že počas zimy a topiaceho snehu vidno, že nad podzemnou chodbou sa sneh na poliach rýchlejšie topí a zanechá zreteľnú stopu. Štiavničania tvrdia, že sedlo na Mníchu medzi prostredným a východným kopcom stále upadá a prepadáva sa. Vraj svedčí o tom pohľad od Kostola Všetkých svätých na kostol v Martinčeku. Kým v minulosti nebol kostol viditeľný, teraz ho vidieť takmer úplne.

Pri kaplnke v Gombáši stála jedna lipa. Raz pri potulkách prišli vandrujúci Cigáni ku Gombášu, kde Cigánka porodila. Jej muž bol po žobraní. Ženu pojal strach pred mužom a tak dieťa usmrtila a pod lipu zakopala. Vo večerných hodinách okoloidúci vraj počúvajú plač dieťaťa. V Gombáši išla raz istá žena vykášať trávu pre kravy skoro ráno, aby ju hájnik nechytil. Išla pomedzi role a pozerala, kde by mohla vykášať. Keď prišla na krížne cesty, so strachom spozorovala, že má pred sebou mužskú postavu, ktorá mala kňazský ornát a bola bez hlavy. Rýchlo sa obrátila a utekala domov.

Istý študent z Ľubochne neskoro v noci prichádzal na prázdniny domov a pri prechádzaní okolo ľubochnianskeho cintorína vyšla mu v ústrety bielo odetá postava. Tak sa vyľakal, že bez ducha bežal domov. Rodičia ho našli na druhý deň ráno pod oblokom.

Na vŕšku medzi Nižnou a Vyšnou Revúcou v polnočnej dobe, keď ľudia išli popri kaplnke, ktorá je na vŕšku, vídavali tam sedieť veľkého čierneho psa. Keď sa k nemu priblížili, ceril na nich zoby. Horár Vereš v roku 1899 hovoril, že keď sa z poľovačky o pol noci vracal domov a bol pod vŕškom, zbadal veľkého čierneho psa, ako na neho vyceruje zuby. Ako znamenitý lovec sa nezľakol, namieril a vystrelil na psa. Bol si istý, že cieľ trafil. Pes uskočil a ušiel ku kaplnke a bez stopy zmizol. Horár hľadal stopy krvi, ale nič nenašiel.

(Zozbierané J. Kürtim v rokoch 1931-33/