Zo  spomienok na Ružomberok profesora  Karola  Trnovského

Zo spomienok na Ružomberok profesora Karola Trnovského

František DianSpoznávame RK15.9.2019

Dlhé storočia existencie mesta bol pretekajúci Váh neregulovanou riekou. Jeho plytké brehy neboli prekážkou a voda pri záplavách sa vylievala do nižšie položených častí mesta a zaplavovala blízke domy. Pozvoľný vstup do vody využívali furmani aby napojili kone a namočili kolesá vozov a tak ich chránili pred rozsušením. Poniže mosta bolo pltište. Sem od Liptovského Hrádku a Liptovského Mikuláša priplávali poloplte, aby ich v Ružomberku, kde už bola hojnosť vody, spojili do pltí, naložili tovarom z dreva, ale aj soľou, syrom, bryndzou, kožami... a plavili sa dolu Váhom až do Komárna, či Pešti. „Ako deti sme obdivovali, ako na drevenej plti môžu pltníci klásť oheň a variť si halušky. Slúžila im k tomu veľká debna s pieskom, na ktorej bola pahreba.“

Hotel Mýto

„Aj rieka Revúca mala plytké brehy a bola viac využívaná garbiarmi. V jej vode kúpali a čistili dobytčie kože a na štrkových brehoch ich sušili na slnku. Rieka Revúca sa vlievala do Váhu až pri moste, na konci Mostovej ulice. Vo vidlici medzi oboma riekami, kde je dnes už cesta, bol málo udržiavaný park, v ktorom občas cez leto bývali tanečné veselice pre obyvateľov mesta. Na Mostovej ulici, celkom pri Váhu oproti Hotelu Mýto bola Alžbetina kaviareň a cukráreň, kde vo voľných chvíľach vysedávala elita mesta. Pod Kuskovou vilou bol kopček nazývaný Vinohôrka. Pri stavbe štátnej nemocnice tesári Šventovci z Likavky postavili provizórny most cez Váh a na železných vozíkoch po koľajniciach navážali zeminu z Vinohôrky na zvýšenie terénu pod nemocnicu.“

Kuskova vila

V roku 1864 bolo v Ružomberku zavedené na námestí a hlavných uliciach petrolejové osvetlenie ulíc, objavené len deväť rokov predtým. Na 2,5 m vysokých drevených stĺpoch boli petrolejky, ktoré stály zamestnanec mesta s malým rebríkom chodil denne vyčistiť, naliať petrolej a podvečer rozsvietiť. Keď v roku 1910 začala rybárpoľská textilka dodávať elektrinu aj do mesta, ulice i príbytky už mali elektrické osvetlenie. Na križovatkách žiarili mohutným svetlom oblúkové lampy, do ktorých každé ráno vkladali nové uhlíkové tyčinky. Keď v prvých dňoch zažiarili uhlíkové žiarivky, gazdinky chodili pod lampy aj vyšívať a štrikovať.

Ružomberok 1871

Prvé travertínové chodníky boli v meste urobené na Mostovej ulici a Podhore od roku 1873 a stavali ich talianski kamenári. Prvý asfaltový chodník bol už na neexistujúcej Nemeckej ulici v roku 1894. Prvý železný most ponad Váh bol vybudovaný v roku 1888. Po podmínovaní a vyhodení do vzduchu Nemcami na konci 2. svetovej vojny dnes na jeho mieste je lavica pre chodcov. Železný most ponad Revúcu bol postavený v roku 1893. Most na železničnú stanicu v roku 1950 a Oravu pri nemocnici v roku 1965. V roku 1865 dostalo mesto telegrafnú stanicu a v roku 1871 začali cez Ružomberok premávať vlaky a bol v stanici vystavený prvý „poriadok chodenia vlakov.“ Čas nezastavíme a prichádzajúce vymoženosti vedy a techniky tiež nie. Ale je dobre si pripomenúť, ako žili naši predkovia a Ružomberčania.

prof. Karol Trnovský

František Dian

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia