Zubár František  Kuska

František DianSpoznávame RK22.6.2025

Súčasní obyvatelia Ružomberka si ho už nemôžu pamätať. Ani najstarší žijúci, neboli jeho rovesníkmi. Napriek tomu jeho meno je stále živé. Vila na juhovýchodnom úpätí Čebraťa doteraz nesie jeho meno. Pripomeňme si, kto bol František Kuska.

Pochádzal z uvedomelej slovenskej evanjelickej rodiny. Narodil sa 9. októbra 1863 v horárni Salatín v Ľubochnianskej doline. Možno miesto narodenia vzbudzuje veľa nechápavých otázok. Jeho otec František Matej Kuska pracoval ako lesník Likavsko-hrádockého komorského panstva a ako stavbyvedúci budoval v doline vodné tajchy na spúšťanie dreva po Ľubochnianke.

Mladý Kuska po ukončení základného vzdelania pokračoval v slovenskom evanjelickom gymnáziu v Martine a potom v Banskej Bystrici, kým aj toto gymnázium nebolo pomaďarčené. Potom sa súkromne vzdelával v Ľubochni a neskôr v Sliezku. V rokoch 1882 -1884 sa vo Viedni vyučil za mechanika a priučil cudzím rečiam. Po návrate krátko pracoval v Liptovskom Hrádku a neskôr na píle v Liptovskej Osade.

V Liptovskej Osade sa v roku 1886 začala zaujímavá kapitola jeho života. V Korytnici sa liečila najvýznamnejšia maďarská aristokracia a medzi nimi aj cisársky a kráľovský dvorný zubár Matej Domonkoš. Pri zubárskej práci v Korytnici sa mu zlomil jeden zubársky nástroj a hľadal šikovného mechanika, ktorý by nástroj opravil. Poradili mu F. Kusku.

Lekár pochyboval, že by v odľahlej liptovskej dedine sa našiel človek, ktorý by vedel vykonať takú opravu, akú vedia iba v Anglicku. Ale Kuska to dokázal. To dojalo zubára Domonkoša natoľko, že pozval Kusku do Viedne na „zubotechnickú“ školu. Kuska sprvu váhal, nevedel po maďarsky ani po nemecky, ale napokon odišiel. Po vyučení sa vrátil do rodného kraja a natrvalo sa usadil v Ružomberku. Svojou odbornou prácou sa stal známym dentistom v celom bývalom Uhorsku. Jeho zubársku prácu obdivovali v Pešti, vo Viedni i Berlíne.

Prvú zubnú ambulanciu mal vo Veľkom Závoze a potom sa presťahoval na Podhoru do domu Vlkolinských. Najprv pracoval bez pomocníka. Neskôr jeho asistentkou bola manželka Zuzana. Pani Kusková neraz pacientom pri ošetrovaní fixovala hlavu, utešovala ich a keď manžel bol povolaný k panstvu mimo Ružomberka, sama odpozorujúc remeslo manžela, ťahala zuby, vpúšťala do boľavých zubov injekcie, vyrábala umelé chrupy.

Kuska pracoval výhradne s anglickými a americkými zubnými inštrumentami. Keď sa mu niektorý nástroj pokazil, sadol si k zámočníckemu stolu a sám si ho opravil, alebo vyrobil. Ku nemu prichádzali hostia nielen z Korytnice a Ľubochne, ale aj z Krakova, Tešína, Pešti, aby im „Kuska báči“ zreparoval boľavý chrup. Korene zubov vypaľoval žeravým želiezkom tak šikovne, že jeho prácu uznávali aj najvýznamnejší odborníci.

Zuby liečil aj plynom a na jedno ošetrenie plomboval aj viac zubov. Ako umŕtvovací prostriedok používal výlučne kokaín. V roku 1910 robil aj umelé chrupy z „celuloidu“, ktoré v tom čase poznali len vo Viedni a v Berlíne. Nim zreparované zuby vydržali pacientovi aj tridsať rokov. Hoci mal bohaté teoretické a praktické vedomosti a zručnosti, za celý svoj život nenapísal žiaden odborný článok a svoje múdrosti si odniesol do hrobu. Vo svojej vile zomrel 23. apríla 1934. Pochovaný je na ružomberskom cintoríne.

A ako to bolo s Kuskovou vilou? Vilu si v roku 1876 nechal postaviť predseda ružomberského súdu Alexander Porubský. V roku 1900 od neho odkúpila vnučka cisára Františka Jozefa I. princezná Alžbeta Bavorská. Keď sa vila pre mladých manželov stala prebytočnou a nepotrebnou, tak ju v roku 1910 za 70 000 zlatých odkúpil F. Kuska. Bezmála 150-ročná vynovená vila pod Čebraťom aj v súčasnosti púta zrak zvedavcov.