Zvyky  a  obyčaje

František DianSpoznávame RK12.11.2023

Pri zamýšľaní sa nad životom našich predkov v minulosti, bez rozhlasu, televízie, diskoték a iných vymoženosti súčasnej doby, mohlo by sa zdať, že ich život bol nudný. Nie je to pravda. Aj oni mali svoje zvyky, obyčaje, magické úkony, ktoré sa zachovávali z generácie na generáciu a v monografiách obci sú zachované dodnes. Spoločenský život bol rozmanitejší  v zimnom období, kedy už práce na poliach skončili. Pripomeňme si niektoré zapísané zvyky z obcí okolia Ružomberka. Sú podobné, alebo aj zhodné so zvykmi iných obci v Liptove. 

V minulosti prvé okúpanie dieťaťa po narodení vykonávala babica. Do vody sa dávali posvätené bylinky na ochranu zdravia dieťaťa, slama, aby malo bohaté vlasy a aj peniaz, aby bolo v živote bohaté. Krst dieťaťa sa niekedy konal aj v deň narodenia z obavy, aby dieťa nezomrelo nepokrstené. Lebo nepokrstené dieťa by nesmelo byť pochované cirkevným pohrebom a chodilo by strašiť ľudí. 

Kosenie horských lúk začínalo v júni a bolo nutnosťou, aby sa nachystalo seno pre dobytok na zimné obdobie. Chlapi chodili často už večer na lúky, prenocovali v senníkoch, aby zavčas rána, kým bola rosa, začali kosiť. Ráno za nimi prichádzali gazdiné, aby im priniesli jedlo. Ženy potom seno obracali, presúšali a večer sa vracali domov. Tak sa to opakovalo aj ďalší deň, kým nebolo seno v štáloch uložené. 

Po žatve sa zrno požehnávalo a prvý chlieb z novej úrody sprevádzalo viacero obradov. S chlebom mohla narábať len gazdiná. Nesmel stáť na stole kôrkou hore, aby nepriniesol nešťastie. V jeseni sa na potoku močilo konope. Ryby boli z konope omámené a deti ich chytali do košíkov a prinášali domov. Keď ich bolo veľa, niekoľko vypražili, iné posolené vyúdili na Vianoce. 

Svadbe mladých ľudí predchádzali pytačky mládenca s rodičmi u nastávajúcej nevesty. Spoločne došli do príbytku rodičov nevesty, aby ich popýtali o ruku dievčaťa. Ak sa rodiny dohodli aj na vene a termíne svadby, obyčajne na jeseň, mladí išli na faru zapísať ohlášky. To znamenalo, že pán farár v nedeľu v kostole oznámil, že do stavu manželského hodlajú vstúpiť... To sa oznamovalo tri nedele po sebe. Iba keď mladí mali „naponáhlo“ so sobášom, oznamovalo sa to iba raz. 

Prírodné podmienky Liptova v minulosti umožňovali pestovať ovos, jačmeň a menej pšenicu. A taký bol aj chlieb upečený doma. Základom stravovania boli zemiaky  a kapusta. Tlačenie kapusty do suda bolo obradom, ktorý sa v našich dedinách dodnes zachoval. Očistené hlávky kapusty sa nastrúhali na nožoch. Drevený sud sa vyvaril horúcou vodou aby sa dezinfikoval a zapučal. Potom gazda po vyumývaní nôh v slanej vode si natiahol čisté biele gate a postavil sa do suda. Postupne sa pridávala kapusta, koreniny, kamenná soľ. Niekedy na spodok suda dávali kôpor, chren a tiež cviklu, aby bola kapusta červenkastá. Gazda v sude na kapuste „tancoval“, utláčal, až kým nebola všetka kapusta v sude. Každá rodina mala na tlačenie svoj recept, ktorému verili. Kapusta bola základom stravovania až do budúceho roka. 

Cez zimu, keď už na poliach nebola žiadna práca, muži strúhali šindle, opravovali pokazené náradie, vyrábali drobné drevené predmety do kuchyne a s blížiacou jarou plietli z prútia koše. Ženy priadli, tkali, vyrábali domáce koberce. Neodmysliteľnou činnosťou mladých dievčat a súčasne i zábavou boli priadky a páranie peria. V domoch sa schádzalo viacero dievok z okolia a po ukončení práce v jednom dome sa schádzali v inom.

Aj k poslednej fáze ľudskej existencii sa viazali rôzne zvyky. Ľudia spravidla zomierali doma v kruhu svojej rodiny, susedov a farára. Kňaz zomierajúceho vyspovedal, dal mu rozhrešenie a posledné pomazanie. Miestnosť osvetľovala  hromničná svieca. Po smrti otvorili okno, aby duša mohla vyletieť von. Po obriadení zosnulého dali zvoniť na zvone – umieračiku. 

Fotogaléria