300 – ročná tradícia výroby papiera

František DianSpoznávame RK14.2.2021

Každý kalendárny rok nás niečím prekvapí, niečo nám pripomenie. Keď nič iné, tak výročie narodenín nás upozorní, že sme opäť o rok starší. Čo je však ľudský život oproti tristo ročnej tradícii ? Je to nezrovnateľné. V tomto roku uplynulo tristo rokov, odkedy sa v Ružomberku v prvej manufaktúre v Bielom Potoku primitívnym spôsobom začal vyrábať papier. A dnes po troch storočiach je MONDI SCP svetoznámou značkou vo výrobe papiera.

V roku 1721 pod Jaziercami, na mieste opustenej huty na spracovanie železnej rudy, vznikol v Ružomberku prvý mlyn na výrobu papiera. V regióne Liptova nebol prvým. Už predtým vyrábali papier v Svätom Michale a je takmer isté, že niekto z michalských majstrov riadil a zaúčal aj ružomberského papiernika. V papierenskom mlyne sa vyrábal dobrý, načieraný papier písací i baliaci zo starých handier. Vtedajšie handry boli z prírodných materiálov. Skupovali ich handrári a predávali výrobcovi papiera. Handry v mlyne roztriedili podľa farby, kvality, vyprali a potom vložili do kadí z dubových kmeňov so železným dnom. Tam na ne napustili vodu a drvili ich na jemnú kašu stupami, poháňanými jedným vodným kolesom.

Zariadenie prvej manufaktúry na výrobu papiera bolo jednoduché a skromné. Pozostávalo z dvanástich stúp na rozbíjanie papieroviny z handier, jedného holandra /stroj na mletie drevoviny/ s tridsiatimi kovovými nožmi na valci, lisu na odvodnenie. kotlíka na varenie gleju zo zvieracích zvyškov, dvoch drevených kadí na rozomletú masu. Priestor výroby tvorili dve miestnosti. V menšej varili glej a vo väčšej bolo ostatné zariadenie. Papierové mlieko načierali do štvorcových sít, rovnomerne roztriasali a odvodňovali papierové vlákna. Tak vznikali papierové listy, ktoré medzi plstencami lisovali a vo vzdušných sušiarňach na povale sušili. Písací papier aj leštili hladiacim kameňom, neskoršie valcami. Suché hárky roztriedili, skladali a balili. Ružomberský papierenský mlyn opatril hárky papiera vodovými znakmi, z ktorých spomenieme: ruža z erbu mesta, postilión na koni, ľalia, alebo nápismi „Pro patria“, „Rosnbers“, „MK ROSENBERG“, ...

Majster papiernik mal v manufaktúre byt pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne, komory. Pre dobytok bola vybudovaná stajňa a v užívaní mal lúky pod a nad papierňou. Dá sa predpokladať, že prvý ružomberský papierenský mlyn veľa rokov nevydržal. Pretože podľa záznamov v r. 1749 Tomáš Ruber na rovnakom mieste nákladom 326 zlatých postavil z dreva novú papiereň. Mesto sa podieľalo nákladom 254 zlatých a Ruber platil mestu ročný nájom 30 zlatých a 3 rysy papiera pre mestskú kanceláriu. Ruber zomrel v roku 1754 a papiereň prevzala jeho manželka Mária. Ako majster viedol výrobu Krištof Bobet, za ktorého sa vdova Mária Ruberová v roku 1759 vydala. Vodoznakom na papieri bola ruža z erbu a CB /Christian Bobet/. Papiereň bola známa v širokom okolí a tovariši na svojich vandrovkách sa tu zastavovali, aby získali prax z výroby papiera.

V mnohých regiónoch manufaktúry a prvé výrobne papiera zanikli. Výroba v Ružomberku pretrváva už úctyhodné tri storočia a veríme, že tomu bude aj naďalej.

O Múzeu ručnej výroby papiera si môžete viac prečítať TU.