Dnes si pripomíname narodenie jednej z ružomberských osobností, po Štefanovi Nikolajovi Hýrošovi je dnes pomenovaný aj park pred Liptovským múzeom v Ružomberku.
Uplynie sedemdesiatpäť rokov od vzniku SNP.
Nepatrím k domasedom vyznávajúcim papučovú kultúru. Dokiaľ moje nohy poslúchali hlavu, s rodinou sme preliezli blízke i vzdialené doliny a kopce. A s najmladším synom sme v Čutkovskej doline pri potoku prežili nie jeden víkend.
Hľadanie starých športových fotografií z Ružomberka ma priviedlo k známemu ružomberskému fotografovi Fedorovi Polónimu. Osem krížikov nepoznačilo jeho pamäť a tak pri spomienkach na minulosť Ružomberka sme mohli vo svojich predstavách nazrieť na odviaty čas a meniace sa mesto.
Turisti sa pri ňom fotia, domáci ho majú za bod stretnutí, umelci ako zaujímavý sochársky počin. Ružomberské vajce, ktoré sa v priebehu 25. rokov stalo hlavným orientačným bodom, má svoj príbeh - architektonický, duchovný, historický. Pôvodný návrh však vyzeral inak.
Najstarší Ružomberčania si určite budú pamätať časť mesta Veľký Polík spred šesťdesiat rokov. Drevený most ponad Váh povodeň dávno odniesla. Tisíce zamestnancov bavlnárskych závodov denne prechádzajú do práce cez závesnú lavicu ponad Váh.
Dávno pominula doba, v ktorej si ľudia kresadlom, alebo iným primitívnym spôsobom zakladali oheň. Keď anglický lekárnik John Walker v roku 1826 prvýkrát vyrobil predchodcov dnešných zápaliek, očakával, ako tým významne uľahčí ľuďom život.
V neskoršom stredoveku až do nástupu priemyselnej výroby väčšina výrobkov bola vyrábaná remeselníkmi, združenými v cechoch. V Anglicku, Francúzsku cechy zanikali už v 18. storočí. V Rakúsku a na území Česka v polovici 19. storočia.
V neskoršom stredoveku až do nástupu priemyselnej výroby väčšina výrobkov bola vyrábaná remeselníkmi, združenými v cechoch. V Anglicku, Francúzsku cechy zanikali už v 18. storočí. V Rakúsku a na území Česka v polovici 19. storočia.
Napadla vás niekedy myšlienka – čo bolo predtým, kým ľudia nepoznali papier ? Starí Egypťania už 2500 rokov pred našim letopočtom na písanie používali papyrus, vyrábaný ručne z vysokej trstiny. Aj slovo papier je odvodené od slova papyrus.
Poďakovanie mnohých Ružomberčanov patrí otcovi a synovi Hruboňovcom, ktorí v knihe o Ružomberku na pohľadniciach zachovali pohľady na staré mesto , jeho ulice, domy.
Vôňa pečeného mäsa, klobás, piva, vína, cukrová vata, perníky... samé dobroty pre malých i veľkých. Nepreberné množstvo textílií a iných drobností a nepotrebností, veľa ľudí, vrava, hudba, aj to je jarmok. Blíži sa aj ten ružomberský.
Niekoľko teplých dní v marci a v apríli nám navodili predstavu, že už je zime koniec a nastáva príjemná jar. Končiaci týždeň nás vyviedol z omylu a donútil nás vytiahnuť už odložené teplejšie oblečenie.
Niekoľko teplých dní v marci a v apríli nám navodili predstavu, že už je zime koniec a nastáva príjemná jar. Končiaci týždeň nás vyviedol z omylu a donútil nás vytiahnuť už odložené teplejšie oblečenie.
V posledných mesiacoch Slovensko žilo predstavovaním najväčších Slovákov. V desiatke finalistov televíznej ankety Najväčší Slovák bol aj Juraj Jánošík.
Jedným z druhov obživy našich predkov bola práca s drevom a pltníctvo.
Galéria Ľudovíta Fullu je prvou významnou galériou na Slovensku postavenou po roku 1945. Napriek mladému veku v roku 2012 získala status národnej kultúrnej pamiatky.
V predchádzajúcom príspevku sme písali o štátnom gymnáziu, ktoré si pripomenie 290 rokov od svojho vzniku. V tomto príspevku sa pozrieme na ďalších 100 – ročných jubilantov. Píše František Dian.
V piatok si Ružomberok a obce dolného Liptova pripomenuli koniec 2. svetovej vojny v roku 1945. Pripomenieme si ho aj udalosťami zaznamenanými v obecných kronikách a monografiách Ružomberka, Černovej a Bieleho Potoka.
Aj v tomto roku si v Ružomberku pripomenieme viacero okrúhlych a významných výročí. Jedným z jubilantov je štátne Gymnázium v Ružomberku. Dnes vás zoberieme do minulosti _x000D_ a prevedieme niekoľkými zaujímavosťami.
V roku 1983 som mal v gymnaziálnej triede šikovných študentov z Kalamien a Lúčok. Cez letné prázdniny brigádovali na archeologických vykopávkach a vykonávanom výskume na Starhrade. Aj preto sme v triede prijali ich návrh a so záujemcami sme sa vybrali do Kalamien a absolvovali turistickú vychádzku na Starhrad.
V jednom z príspevkov sme uverejnili, ako mesto stavalo školy. Na podnety našich čitateľov vám priblížime aj vznik a budovanie škôl v častiach mesta.
V Ružomberku existujú stavby a miesta, ktoré môžeme priradiť ku kultúrnym pamiatkam, hoci sa o nich málo hovorí, a možno ešte menej vie. K takým patrí aj ružomberská Kalvária. V tomto pôstnom, predveľkonočnom období Vám priblížime aj históriu vzniku Kalvárie.
Od pradávna sú školy ustanovizňami ľudskej spoločnosti a pre potreby spoločnosti. Ak sú potrebné, vznikajú. Ak stratia svoje opodstatnenie, zanikajú. Kto si ešte spomenie, že v Ružomberku bola škola pre lesníkov, dievčenská škola, alebo nie tak dávno zaniknutá strojnícka, poľnohospodárska a textilno-papierenská škola. Ako školské subjekty zanikli. Ich miesta nahradili iné, s iným zameraním profilované školy. Ale budovy, v ktorých sídlili, ostávajú. Píše František Dian.
V období stredoveku nevoľnícky ľud nepoznal lekára. Tak tomu bolo nielen v Ružomberku, ale na území celého Uhorska.
Ružomberok má málo historických pamiatok, čo zapríčinili nepriaznivé hospodárske a sociálne pomery mesta v minulosti.
Liptáci využili bohatú snehovú nádielku tradične netradičným spôsobom.
Bežeckému lyžovaniu na Liptove sa blýska na lepšie časy. Liptáci spoločne pripravili novú mapu bežeckého lyžovania s dvadsiatimi trasami v rôznych lokalitách regiónu.
Vianoce. Sviatky pokoja, rodinného súžitia, pohody. Čas duševného rozjímania, sebareflexie a nových predsavzatí. Ale aj čas hodovania, prejedania sa, zdravotných ťažkostí. Napadla nám niekedy myšlienka ako sa stravovali naši predkovia? Čo mali na stole, čo im chutilo?
Rozvoj priemyslu v Ružomberku v druhej polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia napomohol aj rozvoju prvých peňažných ústavov a bánk, z ktorých mnohé v čase svojho vzniku ovplyvňovali slovenskú politiku. Niektoré sídlili v prenajatých priestoroch, iné si postupne vybudovali vlastný bankový dom.
Ružomberok bol v minulých storočiach známy nielen vývozom dreva a výrobkov z neho. Plte naplnené rezivom, bryndzou, tvarohom, syrom, kráľovskou soľou v súdkoch putovali po Váhu do skladov k spotrebiteľom celým Považím.
Desaťročia stála zatvorená, opustená chradnúca. V niektorom čase poslúžila na odkladanie nepotrebného materiálu, alebo ako skladisko tovaru. Až pred niekoľkými rokmi mesto investovalo do jej opravy a obnovy.
Opäť sa im podarilo zachytiť krásnu liptovskú prírodu a jedinečné zážitky.
V jednom z príspevkov sme písali o starom Ružomberku /Cez námestie tiekol potok/ a pozornosť sme venovali centru mesta. Aby u čitateľov vznikla predstava aj o širšom okolí mesta, k tomuto cieľu venujeme terajší príspevok.
Viaceré mestá v povodí Hrona v stredoveku sa vzmáhali a bohatli vďaka ťažbe rúd bohatých na drahé kovy. Ružomberok ku nim nepatril. A to už v roku 1340 medzi privilégiami dostalo mestečko právo na hľadanie a ťaženie rúd s obsahom zlata, striebra, medi, železa ...
V predchádzajúcom príspevku sme písali o najstarších stavbách v Ružomberku. Ak pátrame po najstarších stavbách v okolí Ružomberka, tak určite sa okrem Starhradu a Likavy dopracujeme k sakrálnym stavbám. Je možné, že tieto najstaršie stavby kostolov vznikali na podnet kráľa Štefana I. On na prelome 10.- 11. storočia nariadil, aby na desať dedín bol postavený jeden kostol.
V predchádzajúcom príspevku sme písali o najstarších stavbách v Ružomberku. Ak pátrame po najstarších stavbách v okolí Ružomberka, tak určite sa okrem Starhradu a Likavy dopracujeme k sakrálnym stavbám. Je možné, že tieto najstaršie stavby kostolov vznikali na podnet kráľa Štefana I. On na prelome 10.- 11. storočia nariadil, aby na desať dedín bol postavený jeden kostol.
V súčasnosti kapacitou rozsiahle kasárne sú len čiastočne využívané slovenskou armádou.
Skutočnosť, že sakrálne stavby z tohto obdobia existujú dodnes, je neodškriepiteľná skutočnosť.
Ak by sme pátrali po najstarších zachovaných stavbách mesta, určite by sme sa dopracovali k dvom. Ku Kaštieľu svätej Žofie a farskému kostolu svätého Ondreja.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia