
V začiatkoch si nemocnica pomáhala, ako sa dalo. V záhrade pri nemocnici chovali prasce a kravy, ktoré poslúžili pre stravu zamestnancov a pacientov...

Kde odvial čas dobu krásnych slovenských piesní ozývajúcich sa z tried našich základných škôl ?

Príbeh ružomberskej ulice, ktorá zanikla.

V tomto roku bude tridsať rokov, kedy naše basketbalistky získali prvý federálny titul majstra Československa.

V roku 1721 pod Jaziercami, na mieste opustenej huty na spracovanie železnej rudy, vznikol v Ružomberku prvý mlyn na výrobu papiera.

Kto pozná Hrboltovú vie, že je vystavaná na svahu s vápencovým a dolomitovým podložím.

Pešia trasa k vodopádu vedie od parkoviska v ružomberskej osade Podsuchá po zelenej značke.

Prvý podnet na stavbu Kalvárie skrsol v hlave ružomberského farára Jána Nepomuka Záhoru v roku 1847.

Zaujímavosti z černovskej monografie o živote v obci.

V predchádzajúcom príspevku sme písali o histórii knižníc v Ružomberku. Informácie by neboli úplné, ak by sme nespomenuli nasledujúcu skutočnosť.

Je tomu 190 rokov, kedy územím Uhorska a aj Ružomberka sa prehnala epidémia cholery. Dá sa v niečom porovnať epidémia spred 190 rokov s dnešnou ?

Mestská knižnica v Ružomberku bola zriadená v zmysle zákona 29. decembra 1924 s počtom 200 kníh.

Vianoce u našich predkov boli spájané s tradíciami a zvykmi. A mnohé z nich sa v domácnostiach zachovali dodnes.

Bola poslednou, účelovou bankovou budovou postavenou v Ružomberku v rokoch 1931 – 1933.

Stredná priemyselná škola textilná a papiernická v Ružomberku bola jedinou školou tohto druhu na Slovensku a svojou štruktúrou aj v Československu.

V múzeu prebieha výstava Ružomberská čerň o tunajších vydavateľoch a tlačiaroch.

Vlkolínec. Aj v súčasnosti obývaná časť Ružomberka s pôvodnou ľudovou architektúrou. Od roku 1977 ako Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry.

Chodíme po chodníkoch mesta a skôr hľadíme do výkladov obchodov, ako by sme sa zastavili, zdvihli svoj zrak a pozreli sa aj na zaujímavé fasády niektorých vynovených domov.

Všetko sa to začalo už v detstve náruživým vzťahom bratov Artúra a Júliusa Kürtiovcov k folklóru, k zbieraniu starých listín, známok, motýľov, nerastov a iných pamiatok.

Bolo päť rokov po skončení 2. svetovej vojny. Slovensko sa spamätávalo z biedy vojnových rokov a začínalo budovať prednostne priemysel.

Každá obec má svoju históriu. Niektorá krátku, iná aj storočia trvajúcu. Hrboltová bola samostatnou obcou až do 1. decembra 1976, kedy so súhlasom občanov bola pričlenená k Ružomberku ako jeho mestská časť.

V čase, kedy si neskorá jeseň podáva ruku so zimou si pripomíname pamiatku nám najbližších ľudí, ktorí už medzi nami nie sú.

Tak hovorí kňaz na popolcovú stredu, kedy veriacich v kostole značí popolom. V podstate je výraz pravdivý. Ale nie o tom chceme polemizovať.

Hrabovská dolina. Kedysi vojenská strelnica, dnes rozsiahla rekreačná oblasť s východiskom ku lanovke na Malinô. Navštevovaná nielen lyžiarmi, cyklistami na horských bicykloch, ale v každom období množstvom rekreantov s rodinami, hľadajúcimi oddych a regeneráciu v lone krásnej prírody.

Človek vo svojom živote nadväzuje priateľstvá ku ľuďom vzťahy k prostrediu, ku svojej práci. Niečo rokmi vyprcháva, zoslabuje a zaniká. Iné pretrváva desaťročia až do konca života. Môj vzťah k ružomberskému gymnáziu patrí k tým, ktorý trvá viac ako päťdesiat rokov.

Či posledná, nikto nevie. Ale tým, že priehrada Liptovská Mara dokáže zachytiť prívalové vody, nateraz záplavy v Ružomberku nehrozia. O potope, ktorej píšeme, tá sa udiala pred takmer šesťdesiatimi rokmi.

„Utekajte chlapci, hore dolinami, _x000D_ bo vás ide lapať Ivák s hajdúchami...“_x000D_ Tak spievali mládenci okolia Ružomberka v stredoveku v obave pred polapaním a násilným odvlečením do vojenskej služby.

V životopisnej publikácii o ružomberskom rodákovi, slávnom futbalovom reprezentantovi ČSR, Viktorovi Tegelhoffovi ma zaujala stará fotografia s textom: “V takýchto robotníckych kolóniách žili aj Tegelhoffovci.“

Majú svoj dátum narodenia, vybudovania. Slúžia s menšími úpravami desaťročia. Uľahčujú ľuďom spojenie, skracujú cestu. Sú prvkotvornou, architektonickou súčasťou životného prostredia mesta.

Ale okrem Svijany 11˚ čapuje zo sudov aj Rohožec 10˚ a Weizen Primátor 12˚. Hovoríme o Concordia pube na Poľnej ulici. Prečo o tomto gastro podniku a nie o iných, keď ich v Ružomberku je toľko, že ani prsty na rukách a nohách dvoch ľudí na sčítanie nepostačujú. Dôvody sú dva.

Dnes je väčšina z vás v dôchodku a niektorí už nežijú. Veď odvtedy ubehlo 56 rokov. Bola to sláva, kedy sa otvárala ťažko zrodená, nová budova školy.

K fyziologickým procesom nášho tela patrí aj vylučovanie nepotrebných látok. Po použití záchoda spláchneme vodu a nikoho z nás nezaujíma, kam tieto organické zvyšky putujú, čo sa s nimi stane. Prečo by aj malo zaujímať? Veď to máme započítané vo finančných splátkach. Ako to bolo v stredoveku a ako v našom meste v minulosti s výlučkami ľudského tela?

Ako v modlitbe, tak aj v živote človeka je chlieb nenahraditeľnou dennou súčasťou našej potravy. Aby bol chlieb, treba múku.

Mesto Ružomberok v minulosti vyrástlo na výbežku pohoria Veľkej Fatry a Podtatranskej kotliny. V hraniciach svojho katastra zasahuje do Chočského príkrovu a Nízkych Tatier. Napriek svojej polohe vzdialenej od Tatier, mesto má svoje TATRY.

Spájajú brehy riek, spájajú ľudí. Tam, kde sú rieky, treba mosty. Ružomberok v historickej dobe vyrástol na sútoku riek Váhu a Revúcej.

Po skončení pandemických obmedzení prechádzka mestom v jedno nedeľné popoludnie nás zaviedla na Mariánsku ulicu. Neomylné čuchové bunky už z diaľky zacítili vôňu čerstvej, praženej kávy. Naše kroky nás priviedli do novej, jedinej pražiarne kávy v Ružomberku, spojenej s útulnou kaviarničkou.

Päť miliónov korún nebola ani desatina potrebných financií na výstavbu štadióna. Nasledovali žiadosti o finančnú podporu.

Uplynulo šesťdesiatpäť rokov od chvíle, kedy bol do užívania odovzdaný ukončený a skompletizovaný futbalový štadión.

Štyridsaťpäť rokov je neodmysliteľnou súčasťou Liptova. Zvykli sme si na ňu. Sme radi, že ju máme. Napriek šomraniam a protestom občanov pri plánovaní výstavby.

Ružomberok nie je mestom bohatým na pomníky a súsošia na verejnom priestranstve. Ale aj to skromné, čo máme, nepredieralo sa pred zraky verejnosti vždy s porozumením a akceptovaním. Pomník Sloboda slovenského národa na Námestí slobody dnes okoloidúci zaregistrujú bez vzrušenia a berú ho ako súčasť daného priestoru. Ale pri jeho zrode tomu tak nebolo.
© 2026 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia