K fyziologickým procesom nášho tela patrí aj vylučovanie nepotrebných látok. Po použití záchoda spláchneme vodu a nikoho z nás nezaujíma, kam tieto organické zvyšky putujú, čo sa s nimi stane. Prečo by aj malo zaujímať? Veď to máme započítané vo finančných splátkach. Ako to bolo v stredoveku a ako v našom meste v minulosti s výlučkami ľudského tela?
Ako v modlitbe, tak aj v živote človeka je chlieb nenahraditeľnou dennou súčasťou našej potravy. Aby bol chlieb, treba múku.
Mesto Ružomberok v minulosti vyrástlo na výbežku pohoria Veľkej Fatry a Podtatranskej kotliny. V hraniciach svojho katastra zasahuje do Chočského príkrovu a Nízkych Tatier. Napriek svojej polohe vzdialenej od Tatier, mesto má svoje TATRY.
Spájajú brehy riek, spájajú ľudí. Tam, kde sú rieky, treba mosty. Ružomberok v historickej dobe vyrástol na sútoku riek Váhu a Revúcej.
Po skončení pandemických obmedzení prechádzka mestom v jedno nedeľné popoludnie nás zaviedla na Mariánsku ulicu. Neomylné čuchové bunky už z diaľky zacítili vôňu čerstvej, praženej kávy. Naše kroky nás priviedli do novej, jedinej pražiarne kávy v Ružomberku, spojenej s útulnou kaviarničkou.
Päť miliónov korún nebola ani desatina potrebných financií na výstavbu štadióna. Nasledovali žiadosti o finančnú podporu.
Uplynulo šesťdesiatpäť rokov od chvíle, kedy bol do užívania odovzdaný ukončený a skompletizovaný futbalový štadión.
Štyridsaťpäť rokov je neodmysliteľnou súčasťou Liptova. Zvykli sme si na ňu. Sme radi, že ju máme. Napriek šomraniam a protestom občanov pri plánovaní výstavby.
Ružomberok nie je mestom bohatým na pomníky a súsošia na verejnom priestranstve. Ale aj to skromné, čo máme, nepredieralo sa pred zraky verejnosti vždy s porozumením a akceptovaním. Pomník Sloboda slovenského národa na Námestí slobody dnes okoloidúci zaregistrujú bez vzrušenia a berú ho ako súčasť daného priestoru. Ale pri jeho zrode tomu tak nebolo.
Na rohu Bernolákovej a Dončovej ulice stojí budova, v ktorej sídli predajňa potravín AGRO MILK. Pred sto rokmi stála osamotená, bez susedstva iných stavieb, s neupravenými ulicami v okolí. A predsa významná a hojne navštevovaná. Bolo to prvé ružomberské kino APOLLO. Jedno z najstarších kín na Slovensku.
Možno to poznáte. Váš blízky človek má narodeniny a vy máte problém, čím ho obdarovať a urobiť mu jeho sviatok príjemným. Aj ja som sa dostal do podobnej situácie. Vtedy mi napadla spásonosná myšlienka a zašiel som do Černovej k pani Miroslave Cingelovej, ktorá už roky pečie prekrásne zdobené medovníky.
Takmer sto rokov si v Ružomberku nevieme predstaviť významné kultúrne a spoločenské podujatie usporiadané inde, ako v Kultúrnom dome.
Zastavte a zamyslite sa niekedy nad vzhľadnou budovou na rohu Podhory a Riadku. V budove je veľká predajňa drogérie a iné kancelárske priestory. Nie vždy tomu tak bolo. Budova bola postavená v roku 1908 a bol to vychýrený Hotel Čavoja /Csavoja Száloloda/. Aká je jeho história?
Komunikácia medzi ľuďmi býva o všeličom. Ak nemá byť o čom, je k pohotovosti vďačná téma o počasí.
Pivo je prastarý nápoj známy už u starých Egypťanoch pri stavbe pyramíd. Ružomberskí mešťania mali právo varenia piva odobrený už v roku 1376.
Drevo sprevádza človeka od kolísky až po hrob. Z neho si ľudia vyhotovovali predmety dennej potreby, náradie, stavali domy, vyrábali nábytok a v konečnom dôsledku od čias poznania ohňa slúžilo aj na kúrenie.
Určite každý pozná rozprávku o soli a Maruške, ktorá soľ povýšila nad zlato. Je každoročnou súčasťou vianočného televízneho vysielania. Jej vznik vychádzal z poznania o nenahraditeľnosti soli pre človeka a zvieratá.
Ako s inými významnými dňami v roku, aj s Veľkou nocou bolo u našich predkov spájaných mnoho zvykov. Niektoré z nich pretrvávajú do súčasnosti. Pripomeňme si veľkonočné zvyky z ružomberského regiónu.
Plynie sedemdesiatpäť rokov, kedy front 2. svetovej vojny prechádzal Ružomberkom. O zážitkoch, príbehoch, tragédiách, ale aj radosti po jeho prechode by ešte niekoľkí žijúci pamätníci vedeli rozprávať. My sme si vypomohli kronikou Železničnej stanice v Ružomberku, do ktorej nám ochotne dovolil nahliadnuť prednosta Marián Slovík.
Vojny a epidémie sú najväčším zlom, aké môžu postihnúť ľudskú spoločnosť. Platí to od prvopočiatku a bude to platiť naveky. Uplynulo sedemdesiatpäť rokov, čo na našom území skončili boje 2. svetovej vojny.
Celý svet prežíva najťažšie obdobie novodobej histórie epidémií – šírenie koronavírusu. Chrípka v predchádzajúcich desaťročiach je v porovnaní so súčasnou situáciou len slabým „odvarom“.
V jednom z predchádzajúcich príspevkov sme písali o vybudovaní vodovodu a kanalizácie v meste a zavedení elektriny do domácností a ulíc mesta. V dnešnom príspevku si pripomenieme okrúhle roky iných, nie menej dôležitých udalostí.
V každom roku si mesto môže pripomenúť okrúhle výročie určitých udalostí. Aj rok 2020 je takýmto rokom. Ani nie tak dávno, len 115 rokov je odvtedy, čo v Ružomberku vybudovali prvý vodovod a zaviedli kanalizáciu. Dovtedy ľudia používali vodu z prameňov, potoka tečúceho Rínkom a Mostovou ulicou, alebo zo studní.
Od pradávna nariadenia a rozkazy vrchnosti pre nevoľnícky ľud ohlasovali bubeníci.
Infekčné ochorenie na choleru bolo v minulosti postrachom ľudstva. Zdalo by sa, že cholerové epidémie sú už minulosťou. Opak je pravdou.
Pri životných jubileách, ale aj pri iných životných príležitostiach si zvykneme popriať „mnoho zdravia“. Generáciami ľudstvo dospelo k poznaniu, že zdravie človeka je nad všetky majetky, drahokamy, zlato, peniaze...
Chceme vám priblížiť obdobie, ako sa volilo v Ružomberku pred storočiami.
Ak váš zrak spočinie na dodnes stojacích budovách zaniknutej spoločnosti, spomeňte si, že je tomu presne sto rokov, čo v týchto miestach začal prosperovať veľkoobchod VČELA.
Zákony prírody sú také, že ak človek nezomrie na zákerné onemocnenie, alebo nešťastne pri nehode, dožije sa staroby a dôchodku. Nie každý je v takomto veku sebestačný a nie o každého sa má kto postarať. Vtedy prichádzajú na pomoc sociálne zariadenia.
Od pradávna boli úbočia Maliného využívané ako gazdovské lúky. Trávnatý terén bez skál sa v minulosti kosil a seno uskladňovali v drevených senníkoch.
Hrabovskou dolinou prejdú ročne tisíce návštevníkov. Dnes si ju už nevieme predstaviť bez vodnej nádrže – priehrady.
Vedeli ste, že aký je človek na Štedrý deň, taký bude po celý rok?
Nelichotivá zdravotná starostlivosť o obyvateľov v Ružomberku na konci 19. storočia nútila magistrát mesta hľadať spôsob ako postaviť v meste nemocnicu.
Veľký Choč ponúka jeden z najkrajších výhľadov na Slovensku. Keď zvládnete túto nie najľahšiu trasu, všetko slovenské pohoria budete mať ako na dlani. Teraz dokonca aj so snehovou pokrývkou. Odvážite sa?
Trocha v ústraní je táto časť Ružomberka. Zo severu chránená pred zrakmi zvedavcov Mníchom a železničným koľajišťom a od juhu a východu Váhom a papierňou. Len mamutia reklama na poslednej priemyselnej budove voľakedy nie malého podniku Zberných surovín mohla upútať cestujúcich v autách.
Pripomeňme si niektoré ľudové tradície z minulosti v Ružomberku a v najbližšom okolí.
Na úvod príspevku niekoľko viet z tlače. „Slovenskí včelári na šampionáte v Kanade získali 20 medailí za med či medovinu a iné včelie produkty... Slovensko predstihlo počtom medailí všetky krajiny... Včelárstvu sa na Slovensku venuje 19 150 občanov a počet včelstiev stúpol na 305 000...“ / denník Pravda 11. 11. 2019/
Chceme pripomenúť čitateľom, že v tomto kalendárnom roku je tomu už s t o p ä ť rokov od začiatku činnosti vojenskej nemocnice.
Od prvých záznamov o meste Ružomberku je štvrtok trhovým dňom. Už dávno to nie je udalosť, kde bolo všetko dostať a ak si mal peniaze aj všetko kúpiť. Napriek tomu sa tradícia dodržiava. Mňa vždy upúta a zastavím sa pri vyloženom tovare košikára.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia