Zásluhou kňaza ružomberskej farnosti Dr. Jána Ferenčíka v pivničných priestoroch štátnej ľudovej školy v Rybárpoli (dnes bytovky) sa na sklonku roku 1938 po prvý raz konali božie služby.
O jednom z posledných súbojov šabľou na území mesta písala aj dobová tlač.
Pre druhú tohtoročnú vychádzku sme zvolili Stankovany, ktorých minerálne pramene nie sú veľmi známe.
Na konci 18. storočia malo mesto okolo 2 000 obyvateľov a mešťania chovali 190 koní.
Poďakovanie patrí Liptovskému múzeu v Ružomberku za sprístupnenú výstavu „Podobní a rozdielni“. O to väčšiu chválu si jej tvorcovia zaslúžia, že za námet výstavy vybrali oblasť telesnej kultúry.
Pred takmer sedemsto rokmi magister Donč okrem privilégií daroval mestu rozsiahly chotár pozostávajúci z hôr, lúk a rolí o rozlohe asi 20 000 katastrálnych jutár, čo dnes zodpovedá asi 11 500 hektárom.
Podľa dobových záznamov detská opatrovňa pre deti od 3 do 6 rokov bola zriadená pri textilke niekedy v roku 1906.
Na rozhraní ružomberského a liptovsko-mikulášskeho okresu, asi 2 km za Liptovskou Lúžnou, už v Ľupčianskom chotári leží osada Železnô.
V minulosti, rovnako ako dnes boli krčmy skromne zariadené, ale aj honosnejšie.
Tragédia v Černovej v roku 1907 sa stala pre Slovákov symbolom boja za národnú identitu.
V tomto roku si pripomíname viaceré výročia
Spomínať a snívať nie je zakázané. Myšlienkové procesy a predstavy v našej nervovej sústave sa vynárajú častokrát aj vtedy, kedy si ich neprajeme.
S postupným koncom zimy vám prinášame prvú tohtoročnú vychádzku do okolia Ružomberka
Prinášame vám rozhovor s ružomberskou sprievodkyňou Miriam Považanovou
Prvé fotografie v ružomberskom prostredí vznikali asi okolo roku 1870 v piaristickom gymnáziu.
V sobotu 19.2.2022 sa môžete vybrať na ,,Putovanie za Likavskými hradnými pokladmi" so sprievodkyňou Miriam Považanovou.
Dňa 28.11.1911 prijal prípravný výbor názov vznikajúcej inštitúcie „Liptovská muzeálna spoločnosť“.
Ľudia si radi pripomínajú svoje osobné výročia. Rovnako aj výročia významných osobností, udalostí, veku nehnuteľností, či vzniku významných inštitúcií.
Už je to tak osem storočí, že ku kostolu patrí veža a vo veži zvony.
Sme mestom v lone hôr a v dávnejších zimných dobách okolité kopce boli pokryté bohatou nádielkou snehu. Dalo by sa povedať, že deti sa už s „lyžami rodili“. Nie, nebolo tomu tak.
Ešte pred sto rokmi ľudia viac využívali domáce, osvedčené postupy a lieky.
Neviem, koľko čitateľov si ešte spomenie na slovenský film „Posledná bosorka“ natočený v roku 1957.
Táto vychádzka nás dovedie na vyhliadkovú lúku Dedov, ktorá sa nachádza nad Čutkovskou dolinou, pod vrchom Tlstá hora, alebo Krstá hora, ako ju nazývajú Černovčania.
Konečne napadol sneh. Po dlhých, dlhých rokoch sme zažili biele Vianoce. Teploty ako na hojdačke. Raz ku mínus desiatim, aby o pár dní vystúpili na plusové hodnoty.
Povesti, ktoré vám prinášame vzbudili vašu pozornosť a sú čítané. Preto vám prinášame ďalšie povesti z iných dedín.
Vonku nám už nasnežilo a príroda sa pod snehovou prikrývkou ukladá na zimný odpočinok.
S Ružomberkom a jeho okolím sa spája viacero povestí
Namiesto uvažovania, kde sme ešte neboli, sme sa pred plánovaním výletu opýtali, ako sme ešte neboli.
Júlia Martinovičová si s manželom vytvorili vlastnú značku remeselných výrobkov.
Slovensko sa môže pýšiť bohatou zbierkou ľudovej slovesnosti, osobitne rozprávok a povestí.
Sviečky v Ružomberku sa v minulosti stali aj formou splácania pokuty previnilcov.
Ďalšia vychádzka za zdravím nás zavedie do Liptovskej Štiavnice, kde sa nachádza viac než dvadsať zdokumentovaných minerálnych prameňov.
Víkendové slnečné počasie nás motivovalo ostať na miestach, kde môžeme naplno využiť možno už posledné slnečné dni tohto roka.
Za sedemdesiat rokov sa v našom meste toho veľa zmenilo. Treba uznať, že viac k lepšiemu.
Zakrátko budú dva roky čo svet zachvátila epidémia koronavírusu.
Ďalšou lokalitou, kam nás zavedú naše prechádzky, je vyhliadka na zalesnenej časti skalného masívu Žiarec.
Aj v Liptove v domácnostiach tkali textílie pre všedné i sviatočné dni. Takmer každá domácnosť vlastnila krosná.
Naše kroky tentokrát vedú do Liptovských Revúc, kde sa pôjdeme prejsť po starej historickej ceste spájajúcej mestá Ružomberok a Banská Bystrica cez sedlo Veľký Šturec.
Architektúra budovy železničnej stanice je pozoruhodná a preto bola vyhlásená za kultúrnu národnú pamiatku.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia