Chodíme po chodníkoch mesta a skôr hľadíme do výkladov obchodov, ako by sme sa zastavili, zdvihli svoj zrak a pozreli sa aj na zaujímavé fasády niektorých vynovených domov.
Všetko sa to začalo už v detstve náruživým vzťahom bratov Artúra a Júliusa Kürtiovcov k folklóru, k zbieraniu starých listín, známok, motýľov, nerastov a iných pamiatok.
Bolo päť rokov po skončení 2. svetovej vojny. Slovensko sa spamätávalo z biedy vojnových rokov a začínalo budovať prednostne priemysel.
Každá obec má svoju históriu. Niektorá krátku, iná aj storočia trvajúcu. Hrboltová bola samostatnou obcou až do 1. decembra 1976, kedy so súhlasom občanov bola pričlenená k Ružomberku ako jeho mestská časť.
V čase, kedy si neskorá jeseň podáva ruku so zimou si pripomíname pamiatku nám najbližších ľudí, ktorí už medzi nami nie sú.
Tak hovorí kňaz na popolcovú stredu, kedy veriacich v kostole značí popolom. V podstate je výraz pravdivý. Ale nie o tom chceme polemizovať.
Hrabovská dolina. Kedysi vojenská strelnica, dnes rozsiahla rekreačná oblasť s východiskom ku lanovke na Malinô. Navštevovaná nielen lyžiarmi, cyklistami na horských bicykloch, ale v každom období množstvom rekreantov s rodinami, hľadajúcimi oddych a regeneráciu v lone krásnej prírody.
Človek vo svojom živote nadväzuje priateľstvá ku ľuďom vzťahy k prostrediu, ku svojej práci. Niečo rokmi vyprcháva, zoslabuje a zaniká. Iné pretrváva desaťročia až do konca života. Môj vzťah k ružomberskému gymnáziu patrí k tým, ktorý trvá viac ako päťdesiat rokov.
Či posledná, nikto nevie. Ale tým, že priehrada Liptovská Mara dokáže zachytiť prívalové vody, nateraz záplavy v Ružomberku nehrozia. O potope, ktorej píšeme, tá sa udiala pred takmer šesťdesiatimi rokmi.
„Utekajte chlapci, hore dolinami, _x000D_ bo vás ide lapať Ivák s hajdúchami...“_x000D_ Tak spievali mládenci okolia Ružomberka v stredoveku v obave pred polapaním a násilným odvlečením do vojenskej služby.
V životopisnej publikácii o ružomberskom rodákovi, slávnom futbalovom reprezentantovi ČSR, Viktorovi Tegelhoffovi ma zaujala stará fotografia s textom: “V takýchto robotníckych kolóniách žili aj Tegelhoffovci.“
Majú svoj dátum narodenia, vybudovania. Slúžia s menšími úpravami desaťročia. Uľahčujú ľuďom spojenie, skracujú cestu. Sú prvkotvornou, architektonickou súčasťou životného prostredia mesta.
Ale okrem Svijany 11˚ čapuje zo sudov aj Rohožec 10˚ a Weizen Primátor 12˚. Hovoríme o Concordia pube na Poľnej ulici. Prečo o tomto gastro podniku a nie o iných, keď ich v Ružomberku je toľko, že ani prsty na rukách a nohách dvoch ľudí na sčítanie nepostačujú. Dôvody sú dva.
Dnes je väčšina z vás v dôchodku a niektorí už nežijú. Veď odvtedy ubehlo 56 rokov. Bola to sláva, kedy sa otvárala ťažko zrodená, nová budova školy.
K fyziologickým procesom nášho tela patrí aj vylučovanie nepotrebných látok. Po použití záchoda spláchneme vodu a nikoho z nás nezaujíma, kam tieto organické zvyšky putujú, čo sa s nimi stane. Prečo by aj malo zaujímať? Veď to máme započítané vo finančných splátkach. Ako to bolo v stredoveku a ako v našom meste v minulosti s výlučkami ľudského tela?
Ako v modlitbe, tak aj v živote človeka je chlieb nenahraditeľnou dennou súčasťou našej potravy. Aby bol chlieb, treba múku.
Mesto Ružomberok v minulosti vyrástlo na výbežku pohoria Veľkej Fatry a Podtatranskej kotliny. V hraniciach svojho katastra zasahuje do Chočského príkrovu a Nízkych Tatier. Napriek svojej polohe vzdialenej od Tatier, mesto má svoje TATRY.
Spájajú brehy riek, spájajú ľudí. Tam, kde sú rieky, treba mosty. Ružomberok v historickej dobe vyrástol na sútoku riek Váhu a Revúcej.
Po skončení pandemických obmedzení prechádzka mestom v jedno nedeľné popoludnie nás zaviedla na Mariánsku ulicu. Neomylné čuchové bunky už z diaľky zacítili vôňu čerstvej, praženej kávy. Naše kroky nás priviedli do novej, jedinej pražiarne kávy v Ružomberku, spojenej s útulnou kaviarničkou.
Päť miliónov korún nebola ani desatina potrebných financií na výstavbu štadióna. Nasledovali žiadosti o finančnú podporu.
Uplynulo šesťdesiatpäť rokov od chvíle, kedy bol do užívania odovzdaný ukončený a skompletizovaný futbalový štadión.
Štyridsaťpäť rokov je neodmysliteľnou súčasťou Liptova. Zvykli sme si na ňu. Sme radi, že ju máme. Napriek šomraniam a protestom občanov pri plánovaní výstavby.
Ružomberok nie je mestom bohatým na pomníky a súsošia na verejnom priestranstve. Ale aj to skromné, čo máme, nepredieralo sa pred zraky verejnosti vždy s porozumením a akceptovaním. Pomník Sloboda slovenského národa na Námestí slobody dnes okoloidúci zaregistrujú bez vzrušenia a berú ho ako súčasť daného priestoru. Ale pri jeho zrode tomu tak nebolo.
Na rohu Bernolákovej a Dončovej ulice stojí budova, v ktorej sídli predajňa potravín AGRO MILK. Pred sto rokmi stála osamotená, bez susedstva iných stavieb, s neupravenými ulicami v okolí. A predsa významná a hojne navštevovaná. Bolo to prvé ružomberské kino APOLLO. Jedno z najstarších kín na Slovensku.
Možno to poznáte. Váš blízky človek má narodeniny a vy máte problém, čím ho obdarovať a urobiť mu jeho sviatok príjemným. Aj ja som sa dostal do podobnej situácie. Vtedy mi napadla spásonosná myšlienka a zašiel som do Černovej k pani Miroslave Cingelovej, ktorá už roky pečie prekrásne zdobené medovníky.
Takmer sto rokov si v Ružomberku nevieme predstaviť významné kultúrne a spoločenské podujatie usporiadané inde, ako v Kultúrnom dome.
Zastavte a zamyslite sa niekedy nad vzhľadnou budovou na rohu Podhory a Riadku. V budove je veľká predajňa drogérie a iné kancelárske priestory. Nie vždy tomu tak bolo. Budova bola postavená v roku 1908 a bol to vychýrený Hotel Čavoja /Csavoja Száloloda/. Aká je jeho história?
Komunikácia medzi ľuďmi býva o všeličom. Ak nemá byť o čom, je k pohotovosti vďačná téma o počasí.
Pivo je prastarý nápoj známy už u starých Egypťanoch pri stavbe pyramíd. Ružomberskí mešťania mali právo varenia piva odobrený už v roku 1376.
Drevo sprevádza človeka od kolísky až po hrob. Z neho si ľudia vyhotovovali predmety dennej potreby, náradie, stavali domy, vyrábali nábytok a v konečnom dôsledku od čias poznania ohňa slúžilo aj na kúrenie.
Určite každý pozná rozprávku o soli a Maruške, ktorá soľ povýšila nad zlato. Je každoročnou súčasťou vianočného televízneho vysielania. Jej vznik vychádzal z poznania o nenahraditeľnosti soli pre človeka a zvieratá.
Ako s inými významnými dňami v roku, aj s Veľkou nocou bolo u našich predkov spájaných mnoho zvykov. Niektoré z nich pretrvávajú do súčasnosti. Pripomeňme si veľkonočné zvyky z ružomberského regiónu.
Plynie sedemdesiatpäť rokov, kedy front 2. svetovej vojny prechádzal Ružomberkom. O zážitkoch, príbehoch, tragédiách, ale aj radosti po jeho prechode by ešte niekoľkí žijúci pamätníci vedeli rozprávať. My sme si vypomohli kronikou Železničnej stanice v Ružomberku, do ktorej nám ochotne dovolil nahliadnuť prednosta Marián Slovík.
Vojny a epidémie sú najväčším zlom, aké môžu postihnúť ľudskú spoločnosť. Platí to od prvopočiatku a bude to platiť naveky. Uplynulo sedemdesiatpäť rokov, čo na našom území skončili boje 2. svetovej vojny.
Celý svet prežíva najťažšie obdobie novodobej histórie epidémií – šírenie koronavírusu. Chrípka v predchádzajúcich desaťročiach je v porovnaní so súčasnou situáciou len slabým „odvarom“.
V jednom z predchádzajúcich príspevkov sme písali o vybudovaní vodovodu a kanalizácie v meste a zavedení elektriny do domácností a ulíc mesta. V dnešnom príspevku si pripomenieme okrúhle roky iných, nie menej dôležitých udalostí.
V každom roku si mesto môže pripomenúť okrúhle výročie určitých udalostí. Aj rok 2020 je takýmto rokom. Ani nie tak dávno, len 115 rokov je odvtedy, čo v Ružomberku vybudovali prvý vodovod a zaviedli kanalizáciu. Dovtedy ľudia používali vodu z prameňov, potoka tečúceho Rínkom a Mostovou ulicou, alebo zo studní.
Od pradávna nariadenia a rozkazy vrchnosti pre nevoľnícky ľud ohlasovali bubeníci.
Infekčné ochorenie na choleru bolo v minulosti postrachom ľudstva. Zdalo by sa, že cholerové epidémie sú už minulosťou. Opak je pravdou.
Pri životných jubileách, ale aj pri iných životných príležitostiach si zvykneme popriať „mnoho zdravia“. Generáciami ľudstvo dospelo k poznaniu, že zdravie človeka je nad všetky majetky, drahokamy, zlato, peniaze...
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia