Majster J. Migra vo svojej práci využíval nielen svoj um, ale aj dostupné technické poznatky.
Vstupná brána Liptova. Tak by sme mohli nazvať dedinku Stankovany, ktorá vás upúta predovšetkým svojimi pozoruhodnými prírodnými krásami.
V začiatkoch si nemocnica pomáhala, ako sa dalo. V záhrade pri nemocnici chovali prasce a kravy, ktoré poslúžili pre stravu zamestnancov a pacientov...
Kde odvial čas dobu krásnych slovenských piesní ozývajúcich sa z tried našich základných škôl ?
Príbeh ružomberskej ulice, ktorá zanikla.
V tomto roku bude tridsať rokov, kedy naše basketbalistky získali prvý federálny titul majstra Československa.
V roku 1721 pod Jaziercami, na mieste opustenej huty na spracovanie železnej rudy, vznikol v Ružomberku prvý mlyn na výrobu papiera.
Kto pozná Hrboltovú vie, že je vystavaná na svahu s vápencovým a dolomitovým podložím.
Pešia trasa k vodopádu vedie od parkoviska v ružomberskej osade Podsuchá po zelenej značke.
Prvý podnet na stavbu Kalvárie skrsol v hlave ružomberského farára Jána Nepomuka Záhoru v roku 1847.
Zaujímavosti z černovskej monografie o živote v obci.
V predchádzajúcom príspevku sme písali o histórii knižníc v Ružomberku. Informácie by neboli úplné, ak by sme nespomenuli nasledujúcu skutočnosť.
Je tomu 190 rokov, kedy územím Uhorska a aj Ružomberka sa prehnala epidémia cholery. Dá sa v niečom porovnať epidémia spred 190 rokov s dnešnou ?
Mestská knižnica v Ružomberku bola zriadená v zmysle zákona 29. decembra 1924 s počtom 200 kníh.
Vianoce u našich predkov boli spájané s tradíciami a zvykmi. A mnohé z nich sa v domácnostiach zachovali dodnes.
Bola poslednou, účelovou bankovou budovou postavenou v Ružomberku v rokoch 1931 – 1933.
Stredná priemyselná škola textilná a papiernická v Ružomberku bola jedinou školou tohto druhu na Slovensku a svojou štruktúrou aj v Československu.
V múzeu prebieha výstava Ružomberská čerň o tunajších vydavateľoch a tlačiaroch.
Vlkolínec. Aj v súčasnosti obývaná časť Ružomberka s pôvodnou ľudovou architektúrou. Od roku 1977 ako Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry.
Chodíme po chodníkoch mesta a skôr hľadíme do výkladov obchodov, ako by sme sa zastavili, zdvihli svoj zrak a pozreli sa aj na zaujímavé fasády niektorých vynovených domov.
Všetko sa to začalo už v detstve náruživým vzťahom bratov Artúra a Júliusa Kürtiovcov k folklóru, k zbieraniu starých listín, známok, motýľov, nerastov a iných pamiatok.
Bolo päť rokov po skončení 2. svetovej vojny. Slovensko sa spamätávalo z biedy vojnových rokov a začínalo budovať prednostne priemysel.
Každá obec má svoju históriu. Niektorá krátku, iná aj storočia trvajúcu. Hrboltová bola samostatnou obcou až do 1. decembra 1976, kedy so súhlasom občanov bola pričlenená k Ružomberku ako jeho mestská časť.
V čase, kedy si neskorá jeseň podáva ruku so zimou si pripomíname pamiatku nám najbližších ľudí, ktorí už medzi nami nie sú.
Tak hovorí kňaz na popolcovú stredu, kedy veriacich v kostole značí popolom. V podstate je výraz pravdivý. Ale nie o tom chceme polemizovať.
Hrabovská dolina. Kedysi vojenská strelnica, dnes rozsiahla rekreačná oblasť s východiskom ku lanovke na Malinô. Navštevovaná nielen lyžiarmi, cyklistami na horských bicykloch, ale v každom období množstvom rekreantov s rodinami, hľadajúcimi oddych a regeneráciu v lone krásnej prírody.
Človek vo svojom živote nadväzuje priateľstvá ku ľuďom vzťahy k prostrediu, ku svojej práci. Niečo rokmi vyprcháva, zoslabuje a zaniká. Iné pretrváva desaťročia až do konca života. Môj vzťah k ružomberskému gymnáziu patrí k tým, ktorý trvá viac ako päťdesiat rokov.
Či posledná, nikto nevie. Ale tým, že priehrada Liptovská Mara dokáže zachytiť prívalové vody, nateraz záplavy v Ružomberku nehrozia. O potope, ktorej píšeme, tá sa udiala pred takmer šesťdesiatimi rokmi.
„Utekajte chlapci, hore dolinami, _x000D_ bo vás ide lapať Ivák s hajdúchami...“_x000D_ Tak spievali mládenci okolia Ružomberka v stredoveku v obave pred polapaním a násilným odvlečením do vojenskej služby.
V životopisnej publikácii o ružomberskom rodákovi, slávnom futbalovom reprezentantovi ČSR, Viktorovi Tegelhoffovi ma zaujala stará fotografia s textom: “V takýchto robotníckych kolóniách žili aj Tegelhoffovci.“
Majú svoj dátum narodenia, vybudovania. Slúžia s menšími úpravami desaťročia. Uľahčujú ľuďom spojenie, skracujú cestu. Sú prvkotvornou, architektonickou súčasťou životného prostredia mesta.
Ale okrem Svijany 11˚ čapuje zo sudov aj Rohožec 10˚ a Weizen Primátor 12˚. Hovoríme o Concordia pube na Poľnej ulici. Prečo o tomto gastro podniku a nie o iných, keď ich v Ružomberku je toľko, že ani prsty na rukách a nohách dvoch ľudí na sčítanie nepostačujú. Dôvody sú dva.
Dnes je väčšina z vás v dôchodku a niektorí už nežijú. Veď odvtedy ubehlo 56 rokov. Bola to sláva, kedy sa otvárala ťažko zrodená, nová budova školy.
K fyziologickým procesom nášho tela patrí aj vylučovanie nepotrebných látok. Po použití záchoda spláchneme vodu a nikoho z nás nezaujíma, kam tieto organické zvyšky putujú, čo sa s nimi stane. Prečo by aj malo zaujímať? Veď to máme započítané vo finančných splátkach. Ako to bolo v stredoveku a ako v našom meste v minulosti s výlučkami ľudského tela?
Ako v modlitbe, tak aj v živote človeka je chlieb nenahraditeľnou dennou súčasťou našej potravy. Aby bol chlieb, treba múku.
Mesto Ružomberok v minulosti vyrástlo na výbežku pohoria Veľkej Fatry a Podtatranskej kotliny. V hraniciach svojho katastra zasahuje do Chočského príkrovu a Nízkych Tatier. Napriek svojej polohe vzdialenej od Tatier, mesto má svoje TATRY.
Spájajú brehy riek, spájajú ľudí. Tam, kde sú rieky, treba mosty. Ružomberok v historickej dobe vyrástol na sútoku riek Váhu a Revúcej.
Po skončení pandemických obmedzení prechádzka mestom v jedno nedeľné popoludnie nás zaviedla na Mariánsku ulicu. Neomylné čuchové bunky už z diaľky zacítili vôňu čerstvej, praženej kávy. Naše kroky nás priviedli do novej, jedinej pražiarne kávy v Ružomberku, spojenej s útulnou kaviarničkou.
Päť miliónov korún nebola ani desatina potrebných financií na výstavbu štadióna. Nasledovali žiadosti o finančnú podporu.
Uplynulo šesťdesiatpäť rokov od chvíle, kedy bol do užívania odovzdaný ukončený a skompletizovaný futbalový štadión.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia